ÓÓÓ Vlasy

Jedna múdra žena kedysi povedala: Keď si žena ostrihá vlasy, je pripravená zmeniť svet. Nič proti Coco Chanel, ale myslím, že v tomto sa jej radou riadiť nebudem. Krátky účes nosím už viac ako 10 rokov a mala som obdobia, kedy boli moje vlasy oveľa kratšie ako Filipove. Istý čas sa mi to páčilo, ale myslím, že po 10 rokoch je čas na zmenu. Nemyslím tým, že by som si chcela nechať narásť vlasy pod zadok ako väčšina ženskej populácie, ale zmenu by som uvítala.


Pokračovať v čítaní

Share on FacebookShare on Google+Pin on PinterestTweet about this on Twitter

Ballerina

Napriek tomu, že ďaleko od rodičov vo veľkom meste a musím sa spoľahnúť na seba, nechce sa mi dospieť. Počas Veľkej noci som si pripomenula, aký perfektný servis je v mama-hoteli: chladnička bola plná a ja som nemusela ísť do obchodu, moje oblečenie bolo voňavé a čisté naskladané v skrini bez toho, aby to odo mňa chcelo nejakú námahu. Jenoducho krása! Mama-hotel je čarovné miesto, z ktorého sa len málokomu chce odísť, pretože oveľa lepšie je mať komfort bez práce. Oddýchla som si perfektne, ale dnes ma už čakala nepríjemná realita života dospelého – pranie, upratovanie a nákup potravín, aby som nezomrela od hladu.

Pokračovať v čítaní

Share on FacebookShare on Google+Pin on PinterestTweet about this on Twitter

Zoznam mŕtvych

Už sa mi veľmi dlho nestalo, aby som mala toľko práce – domáce úlohy, prípravy na skúšky a zápočty a navyše už aj príprava na bakalárku. Mám pocit, že každú chvíľu mi z toho zaručene musí prepnúť, ale nič sa so mnou nedeje. Mám len lepšiu náladu a väčšiu chuť nakupovať. A nestíham písať – to ma štve najviac. Jednoducho som zavalená papiermi s divnými znakmi, ktorým by som už pravdepodobne mala rozumieť.

Pokračovať v čítaní

Share on FacebookShare on Google+Pin on PinterestTweet about this on Twitter

CelluBlue

A je tu ďalší týždeň, ktorý ťahám praktiká a musím sa priznať, že už mi to pekne lezie na mozog. Mám spočítané koľko minút (niekedy aj koľko sekúnd) musím prežiť v triede. Utešujem sa tým, že už len párkrát a bude koniec. Desí ma ale, že bude aj koniec semestra a čakajú ma skúšky, výber bakalárskej práce a čo je horšie, aj jej písanie.

Dnes som sa ale nechcela sťažovať, ale ukázať vám novinku, ktorú som objavila pred niekoľkými mesiacmi a obľúbila som si ju. Dokonca sa zapáčila aj mojej mamine. Volá sa CelluBlue, ale doma to nenazveme inak ako cucátko!

Pokračovať v čítaní

Share on FacebookShare on Google+Pin on PinterestTweet about this on Twitter

Nová záhradka

Už asi piatykrát si pozerám obrázky na pintereste a rozmýšľam, ako zajtra vydržím do siedmej v škole. Nechce sa mi a najradšej by som strávila celý deň v posteli – a tak sa snažím motivovať sa predstavou skvelej pizze na obed. Myslím, že to začína byť so mnou zlé – kedysi ma vedeli namotivovať nové handričky či krásne topánky, dnes sa motivujem pizzou. Nevadí, aj tak už nemám kam oblečenie dávať.

Pokračovať v čítaní

Share on FacebookShare on Google+Pin on PinterestTweet about this on Twitter