Pre mňa je nedeľa dňom ideálnym na koláč – počas týždňa nikdy nemám takú chuť maškrtiť ako v nedeľu. Možno je to tým, že väčšinou nič nerobím a preto ma to neustále ťahá k dobrotám. Nebaví ma donekonečna si vyčítať koľko som zjedla a už vôbec ma nebaví počítať kalórie. Dnes som stvorila kakaovo-kokosové guličky. A boli skvelé aj bez počítania.
Ak by som mala charakterizovať svoju zlú vlastnosť, určite by som povedala, že som neskutočne lenivá. Som presne ten typ, ktorý sa každé ráno musí premáhať, aby vstal z postele. Nie som na to hrdá, ale každý predsa máme slabé a silné stránky a tak mám na pár slabých právo aj ja. Našťastie medzi tie silné patrí túžba niečo dokázať a preto sa lenivosti nedostáva veľa pozornosti – za tie roky som si vybudovala pár návikov ako ju poraziť.
Konečne 21! Napadlo ma včera ráno hneď, ako som sa aspoň trochu pozviechala. Už môžem vo väčšine krajín piť, fajčiť aj riadiť motorové vozidlo – pre mňa ako nefajčiara, abstinenta a človeka, čo nevlastní vodičský preukaz sú to veľmi dôležité informácie. Neviem si predstaviť nestráviť narodeniny so svojimi milovanými, nedostať originálne prianie od Riša (nikdy mi nezabudne pripomenúť, že už som stará).
Odkedy som sa vrátila domov z každej strany počúvam ako som pribrala – rozhodne niečo, čo potrebuje počuť každá žena. Necítim potrebu ospravedlňovať sa za svoju váhu, ale už som tak trochu stratila záujem o to, vysvetľovať každému ako je to so mnou. Rozhodne necítim nutkanie každému sa ospravedlňovať preto, lebo už nie som chodiaci 47 kíl vážiaci pytlík hrkajúcich kostí. Žiadna žena sa nemusí okoliu ospravedlňovať za svoju váhu, ak sa zrovna nepribližuje váhou ku kosatke dravej alebo vorvaňovi, ale ani to by sa nemala ospravedlniť ostatným, ale skôr sebe.
Dnes sedím vo svojej pracovni v Prahe a tak trochu nešťastne pozerám na novú zásobu blokov a učebníc. Je ich pekná kôpka. V duchu si hovorím: “Katuška, čo ťa to preboha napadlo? Odbor Molekulárna biológia? Tebe muselo pekne prepnúť, keď si sa na niečo také dala!” Vždy som mala rada výzvy, ale niekedy keď vidím učivo na skúšku najradšej by som si poriadne otrieskala hlavu o stenu za to, že som sa na niečo také dala. A zas iné dni som šťastná ako blcha, že som šla študovať do Prahy Molekuláru. Niekedy vážne neviem ako som sa mala rozhodnúť – vždy to bude mať svoje výhody a nevýhody.
