Archívy autora: KatkaInk

Ovocný koláč s bourbonskou vanilkou

Recept na svoj koláč s pravou vanilkou a lesným ovocím som sľúbila pridať na blog už naozaj dávno. Vždy si všetko krásne naplánujem, rozvrhnem a dokonca všetko krásne poznačím do diáru. A potom bum – príde výbuch a všetky moje plány vyletia do vzduchu. Inak tomu nebolo ani teraz – dorábala som bakalárku, tlačila poznámky na štátnice a pracovala asi tak na milióne projektov (aspoň taký bol môj pocit). Moje plány vyleteli do vzduchu. Ale dnes – po odovzdaní bakalárky a napísaní prezentácie – sedim vo svojej pracovni, pozerám Iron mana a píšem pre vás blog.

Koláč s lesným ovocím a bourbonskou vanilkou som začala robiť počas svojich experimentálnych vegetariánskych obedov. Chcela som vytvoriť dobrý a sýty koláč, ktorý by nebol zbytočne sladký, nebol kysnutý (lebo mi z toho rastie zadok), ale zároveň bol skvelou alternatívou sladkého obeda. To sa mi podarilo a preto sa delím o svoj recept.

Ingrediencie:

  • 50 g masla
  • 40 g cukru
  • 80 g múky (používam samokypriacu zmes Doves Farm)
  • 2 vajcia
  • 80 – 100 ml cukru
  • 100 ml mlieka
  • vanilkový cukor (používam cukor z DM, ktorý je zmesou trstinového cukru a pravej bourbonskej vanilky – chemický mix z obchodov nemusím, pretože je príliš umelý a ani zďaleka nevonia a nechutí ako tento)
  • 2,5 lyžice oleja
  • 250 ml múky (ja používam samokypriacu zmes Doves Farm, ale koláč sa podarí s každou múkou – skúšala som Promix, Jizerku aj Schär. Ak nepoužívate Doves Farm pridajte 2 čajové lyžičky kypriaceho prášku)
  • zmes lesného ovocia (odkazujem na mraziaci box v Lidl)

Postup:

Zmiešaním 50g masla, 50 g trstinového cukru a 80 g múky vytvoríme posýpku, ktorú odložíme. Celé vajíčka, trstinový a vanilkový cukor vymiešame spolu. Postupne pridávame olej, mlieko a nakoniec múku (s kypriacim práškom ak už nemáme samo kypriacu zmes). Hotové cesto vylejeme na pekáč vystlaný papierom na pečenie. Poukladáme naň zmes lesného ovocia (Lidl) a posypeme posýpkou. Koláč pečieme na 200°, kým nie je posýpka zlatistá (približne 30 minút). Po upečení skúsime špáradlom či máme upečený aj stred.

Celá príprava aj s pečením trvá hodinu, ale nepredstavuje nič náročné a keďže ja koláč zvládam od svojich úplných kuchárskych počiatkov, môžete ho skúsiť aj vy a nemusíte mať obavy, že sa niečo pokazí. Vraciam sa k svojim učebniciam, držte mi palce, nech ich nevyhodím von oknom.

Nikdy never, že niekam nepatríš

Sťahovanie do Prahy bolo pre mňa náročné. Nikdy som nebola zvyknutá na to, že som dlhý čas bez svojich rodičov. Nebola som zvyknutá na novú posteľ, na novú školu a náš byt mi pripadal zúfalo cudzí. Prvé týždne boli pre mňa hrozné – cítila som sa ako cudzinec. Bola som typické dievča z dediny, so zlým strihom vlasov (ktorým si mimochodom zmyslela sama), s obhryzenými nechtami, ktoré nosí stále to isté tričko. A odrazu som bola v meste, kde som štýlové ženy stretávala na každom kroku. Ja, ktorá som nebola ochotná nosiť make-up a experimentovať s oblečením.

Cítila som sa, že tu nepatrím a pocit menejcennosti vo mne pretrvával. Ani neviem ako vo mne dozrel pocit, že odrazu treba dospieť a začať sa o seba starať. Dozrelo vo mne presvedčenie, že sa potrebujem začať správať dospelo a nastal čas zájsť k doprému dermatológovi, vyskúšať nový strih vlasov a začať sa obliekať inak. Všetko toto však bolo pre mňa náročné. Mala som pocit, že kamkoľvek vkročím, nepatrím tam. Všade okolo mňa bol  štýl a hmatateľný nadštandard a ja som mala pocit, že toto nie je nič pre mňa.

Postupom času som si však uvedomila, že aj ja mám právo na svoje miesto pod slnkom. Čo na tom záleží, že nemám najnovšiu kabelku zvučnej značky a čo na tom záleží, že sa odmietam vzdať svojich obľúbených tenisiek a balerín? Žijem len raz a preto sa odmietam celý život skrývať. Veď dnes je v trende odlišnosť.

A preto som ostala svoja – stále milujem tričká ale teraz si už nechávam viac záležať na rôznych štýloch. Stále milujem pohodlné topánky a make-up na seba neprplem. Už nemám pocit, že niekam nemôžem patriť, lebo nie som taká ako ostatní. Možno práve preto by som tam patriť mala – pre svoju odlišnosť, pre svoje nadšenie a pre svoju povahu. Už ma nedokáže rozhádzať, že okolo mňa sedia ľudia, ktorí sú iný ako ja.

Odvtedy si oveľa viac užívam všetky návštevy kaderníctiev, všetky návštevy renomovaných kliník, kde sa starajú o moju pleť, oveľa viac si užívam aj návštevy butikov, hoci sa trochu odlišujem od bežnej klientely. Prečo nie? Žijem len raz a chcem si to vychutnať.

Zdroj obrázkov: Pinterest 

Karfiol trochu inak

V posledno čase som sa vážne nadchla pre vegetariánske jedlá – milujem experimentovanie v kuchyni a baví ma skúšanie nových kombinácií, ktoré môžu zo zeleniny vzniknúť. Presne rovnakú radosť som cítila prvýkrát, keď sa mi konečne pri varení začalo dariť. Vtedy som sa presťahovala do Prahy a ďaleko od domova a od mojej maminy, som bola odkázaná na svoje neexistujúce kuchárske umenie. Pamätám si moje prvé jedlá, ktoré skôr pripomínali uhlíky ako nutrične vyvážené dobroty. Dnes je to už inak – naučila som sa variť, ale moja chuť experimentovať ma neopustila. Vôbec to nie je tak, že by som sa mäsa úplne vzdávala, ale po tých rokoch mi už trochu lezie krkom. Nikdy som nebola veľký nadšenec zeleniny, ale to sa v poslednej dobe dosť zmenilo. Moja posadnutosť dokonca prechádza aj na Filipa.

Jedno zo zeleninových jedál, ktoré som doma milovala bol vyprážaný karfiol. Tu v Prahe však v mojej miniatúrnej kuchyni nie je na jeho prípravu dostatok miesta a tak musel recept prejsť modifikáciami. Vznikol z toho karfiol pečený v rúre. Pripravujem ho najmä v sobotu, pretože s Filipom sme tento rok zaviedli pravidlo vegetariánskej soboty. Je to celkom fajn až na to, že v sobotu varím vždy ja a tak stále zháňam a skúšam nové recepty a nápady.

Na 2 porcie pečeného karfiolu budete potrebovať:

  • 400g karfiolu (ja pužívam mrazený a často ho kombinujem s brokolicou, ktorá je na tento recept tiež vhodná a mimoriadne chutná)
  • slnečnicový olej
  • múku
  • kukuričnú strúhanku
  • vajíčka
  • soľ
  • korenie
  • sušenú zeleninu alebo vegetu

Postup:

Do hrnca hodím ešte zamrznuté ružičky karfiolu a brokolice, zalejem vodou, osolím a privediem k varu. Zeleninu nechám variť 5 minút od bodu varu. Karfiol a brokolicu scedím, osolím a nechám vychladnúť. Vychladnutú zeleninu ochutím čiernym korením a rada pridávam aj sušenú zeleninu, ktorú kupujem u nášho korenára (zmes sa nazýva ageta a je to niečo ako vegeta iba bez zbytočnej chémie), a obalím v klasickom trojobale – múka, vajíčko a kukuričná strúhanka.

Obalenú zeleninu poukladám do sklenenj misy alebo na pekáč, ktorý vysteliem papierom na pečenie.  Jemne pokvapkám slnečnicovým olejom (nikdy nepoužijem viac ako jednu polievkovú lyžicu) a pečiem na 250°C približne 35 minút. Zvyčajne pečiem karfiol spolu so zemiakmi (dávam ich do inej misky nakrájané na koliečka a osolené morskou soľou). Podávam s nakrájanou zeleninou, upečenými zemiačikmi a tzatzikmi.

Ako sa dostať k cvičeniu

Už minulý týždeň som sa priznala, že opäť začínam s cvičením. Po troch mesiacoch je to pre mňa naozaj náročné – opäť si zaviesť svoju rutinu, nájsť cviky ktoré ma bavia a to všetko skĺbiť s prácou a povinnosťami v treťom ročníku vysokej školy. Pomaly sa pripravujem na štátnice a obhajobu bakalárky, ale aj na dorobenie povinných kreditov. Niekedy mám pocit, že ma delí len jeden krok od nervového zrútenia. Napriek tomu sa držím a nevzdávam. Moja váha už dlhé roky nie je ideálna. Môže za to najmä vypätie, stres a tiež bezlepková diéta, ktorú musím kvôli celiakii dodržiavať.

Cvičenie mi prináša radosť. Nerobím to pre svoju postavu, ani preto, aby ručička na váhe ukazovala nižšiu hmotnosť. A to je dobre. Robím to kvôli sebe – kvôli tomu, aby som sa cítila zdravšie a bola plná energie. Už dávnejšie som vypozorovala, že počas dní, kedy cvičím som menej podráždená a stíham viac vecí. Moja pleť je krajšia a cítim sa lepšie – za to môže nával endorfínov, ktoré sa počas cvičenia uvoľňujú. Je však pravdou, že niekedy sa mi nechce. Prídem domov a posledné po čom túžim je obuť si bežecké tenisky alebo začať cvičiť. Mám chuť, len existovať a nič nerobiť, aj keď viem, že cvičenie mi dodá energiu a lepšiu náladu. A preto mám svoje pravidlá.

  • 10 minút – vždy, keď sa mi nechce, upokojujem sa tým, že nebudem cvičiť dlhšie ako 10 minút. Nikdy to nedodržím a vždy cvičím dlhšie. Ale ako motivácia je to dobrý postup…
  • Rovnaký čas – takmer nikdy sa mi nechce. Čo už, som lenivá a netajím sa tým. Mám však svoj obľúbený čas, počas ktorého sa vždy do cvičenia pustím. Zvyčajne pri svojom obľúbenom seriáli – už pri zvučke neviem odolať…

  • Diár – je veľmi ťažké vyhnúť sa cvičeniu, keď na mňa pozerá zapísané v diári a rátam s ním celý deň…
  • Výsledky – zapisovanie si výsledkov je dobrá stratégia, ako sa prinútiť k cvičeniu. Keď vidím pokrok, hoci aj pomalý, nechce sa mi prestávať…

  • Športové oblečenie – som žena a je pre mňa dôležité vyzerať dobre. Rada sa cítim pekná aj pri tom ako upotená dobieham domov a preto som si kúpila športové oblečenie, v ktorom sa cítim príjemné a je pre mňa radosť športovať. Vôbec nie je značkové, veď pekné veci môžu byť aj bez nálepky…
  • Nič nezdravé – často túžim ľahnúť si pred televíziu a pomaly a systematicky vyjedať našu domácu chladničku. Ale keď viem, že v nej nie je nič nezdravé a nič, po čom by moje srdce túžila, idem radšej cvičiť…

Najväčšou chybou bolo pre mňa robiť vždy niečo kvôli svojej postave, kvôli chudnutiu, kvôli obdivným pohľadom. Nikdy predtým som nerobila nič kvôli sebe a kvôli pocitu cítiť sa lepšie. Až vtedy, keď som začala robiť veci kvôli sebe a nie kvôli iným, sa pri cvičení cítim dobre a nemusím sa doňho až tak veľmi premáhať, ako tomu bolo kedysi. Sama so sebou sa cítim lepšie a úplne. Nemusím byť šťastná, nemusím sa za seba hanbiť. Som taká aká chcem byť.

Zdroj obrázkov: Pinterest 

Penivé čistenie

Tento týždeň bol pre mňa naozaj špeciálny. Od začiatku tohto roka sa na mňa lepí jedna choroba za druhou a začínam mať pocit, že na čo siahnem sa pod mojimi rukami rozpadne alebo pokazí. Od začiatku roka som mala chrípku, zápal na obličkách, kašeľ, vďaka ktorému som ostala pár týždňov uviaznutá v byte. Už ma to naozaj prestalo baviť a povedala som si dosť. Obula som si bežecké tenisky, zaplietla vlasy a konečne vybehla von. Od pondelka, odkedy som sa začala hýbať, sa cítim nepopierateľne lepšie – lepšie sa mi dýcha, lepšie spím a dokonca mi chutí aj jesť. Pri fyzickej aktivite ako je beh či cvičenie však vždy trpí moja pleť, na ktorej sa objavia vyrážky a nedokonalosti v dôsledku zvýšeného potenia.

Zdroj: https://cz.loccitane.com/

Ako pubertiačka som si vždy myslela, že na to najlepšie zaberie peeling, ktorý mi pomôže zatočiť aj s čiernymi bodkami. Lenže peeling mi vždy pleť podráždil a ona na to zareagovala vznikom boľavých puchierikov. Vybrať správne čistenie pre moju pleť je náročné. Väčšina kozmetických produktov ju podráždi, vysuší alebo zanechá póry upchané. O nič z toho záujem nemám.

Pred pár rokmi som sa objednala ku pražskej dermatologičke kvôli problémom s pleťou. Už ma nebavilo ako mi doma neustále predpisovali lieky, ktoré na moju pleť nezaberali, vysušovali ju a mne nabiehalo stále viac vyrážok. Vtedy som sa prvýkrát dostala k pene na čistenie pleti. Bol to naozaj zázrak – ľahká textura, príjemné čistenie, žiadne upchané póry a najmä žiadne podráždenie. Odvtedy sa mi už našťastie podarilo zbaviť väčšiny nedokonalostí a akné ma už netrápi, ale aj tak som ostala pene verná. Vyskúšala som ich niekoľko určených na môj typ pleti a vždy som bola spokojná. Momentálne najviac zbožňujem slamienkovú penu od L’occitane.

Zdroj: https://cz.loccitane.com/

Napriek tomu, že je L’occitane finančne nákladnejšia značka, oplatí sa do nej investovať. Nekupujem si tony líčidiel a ani každú kozmetickú maličkosť, ktorú objavím v drogérii či parfumérii. Oveľa radšej investujem do kvalitnej starostlivosti, ža ktorú sa mi pleť poďakuje. Slamienková pena je veľmi jemná a výborne čistí. Používam ju každé ráno a večer. Ráno mi pleť krásne prebudí a vyhladí, večer odstráni denné líčenie. Pleť nedráždi a neupcháva póry, zanecháva iba krásne jemnú a vyhladenú pokožku.

Pena je balená v 150ml fľaštičke opatrenej pumpou, vďaka ktorej sa perfektne dávkuje. Balenie vydrží na dlhý čas, pretože jej stačí naozaj malé množstvo (veľkosti orecha) na jedno použitie. Vonia naozaj krásne a zanecháva pleť jemnú a hydratovanú. Na rozdiel od bežne dostupných značiek, ktoré zoženiete v drogérii, pena od L’occitane pleť nevysušuje a preto po čistení necítim žiadne pnutie ani svrbenie na tvári.

Zdroj: https://cz.loccitane.com/

Slamienkovú penu na tvár určite odporúčam. Je vhodná pre všetky typy pleti, výborne čistí, odličuje a zanecháva pleť jemnú, hladkú a hydratovanú. Po jej použití sa ani na mojej citlivej pokožke neobavili stopy po podráždení ako začervenanie, svrbenie či pálenie. Penu odporúčam používať každé ráno a každý večer. Určite nebudete ľutovať.