Archívy autora: KatkaInk

Akcia meble

Toto leto sme sa s Filipom rozhodli pustiť sa do prerábania nášho pražského domova, pretože po čase, ktorý v ňom trávime už potrebuje drobné vylepšenia ako je napríklad nové elektronické vybavenie, nové tapety a tiež nové svetlá, pretože naše staré už úplne zlyhávajú. Nebudem klamať, pražské ceny sú šalené a preto sme sa dnes v rámci letného výletu rozhodli zablúdiť do Českého Tešína. už dávno sme vedeli, že ceny sú aj v reťazcoch ako Merkury Market niekde inde a tak ma dnes neminulo ranné vstávanie a cesta vlakom, ktorý vyzeral, že ešte vozil vojakov na prvú svetovú vojnu (pri brzdení som brzdila spolu s ním, pretože zrovna vierohodne škripot bŕzd neznel!).

Ak vás zaujal nadpis môjho článku, verte, že aj nás. Nápis Meble, ktorý po poľsky znamená nábytok sme míňali s Filipom snáď každých 30 minút a vplyvom slnečného žiarenia, dehydratácie a nenormálneho tepla sme si postupne začali z názvu Meble uťahovať. Teraz, keď sedím vo svojej pracovni, mi ten nápis ešte stále vykúzli úsmev na perách, ale šialené záchvaty smiechu mám vyhradené len pre prechádzky s Filipom v kritickom počasí. 

Z Českého Tešína som dnes bola úprimne prekvapená. Vždy som toto mestečko vnímala len ako stanicu, cez ktorú prechádzame na ceste z Prahy na Slovensko a myslím, že reálne som toto mesto navštívila raz v živote a aj to bolo príliš dávno na to, aby som si mohla niečo pamätať. Ale z akcie, ktorá mala byť zameraná na zháňanie nových svietidiel do nášho bytu sa vykľul celkom príjemný výlet aj napriek tomu, že ma takmer upieklo slnko.

Pochodili sme toho veľa a viac sa už nedalo. Našou prvou zastávkou bol malý trh, na ktorom bolo všetko, čo sa dá od trhov v Českom Tešíne očakávať – balíky kroviek i kukuričných chrumiek, tony oblečenia bežného aj spoločenských šiat, ktoré sú snáď v týchto končinách všetky rovnaké a nikdy nevídu z módy (a samozrejme sa so železnou pravidelnosťou budú objavovať na spoločenských udalostiach) a tiež nemôžem vynechať ani tradičné zásoby poľkých papučiek, ktoré sú tak mäkké ako aj vyzerajú. Samozrejme som si nič nekúpila, pretože som predpokladala, že budem mať dostatok sily aj po nákupoch (viac som sa mýliť snáď nemohla!).

Prechádzka mestečkom bola pekná a Český Tešín patrí medzi mestá, ktoré si zapamätám, pretože je to to, čo si predstavím pod pojmom malebné. nemôžem samozrejme tvrdiť, že všetko bolo dokonalé, pretože vždy sa nájdu diery v chodníkoch i na cestách či nepokosená tráva, ale domy a námestie sa mi naozaj veľmi páčili.

No a potom nás už čakala samozrejme Akcia meble (akcia nábytok). A to bol pre mňa šok, na ktorý napíšem len jediné – ak vás čaká prerábanie bytu a chystáte sa montovať nové svetlá, klimatizáciu či maľovať, zamierte si to do Merkury Marketu v Českom Tešíne, kde je možné materiál zohnať za tretinu ak to porovnávam s cenami v Prahe (a už sa vôbec nečudujem, že parkovisko bolo plné áut so značkami z Ostravy, Olomoucu či Prahy). Radosť z nového osvetlenia mi nemohlo pokaziť ani hodinové meškanie vlaku (aj keď väčší šok ako meškanie ma čakal, keď vlak dorazil a ja som naozaj nevedela, či si z nás robia srandu alebo to myslia vážne).

Plány s letom

Som naozaj rada, že mám po štátniciach. Bol to pre mňa stres, na ktorý som predtým nebola zvyknutá a ešte aj teraz mi vlasy lezú v celých chumáčoch dole. Začínam mať strach, že do septembra sa na mojej hlave nenájde ani jediný vlas. Na stres zaberá najlepšie relax. Pre mnohých ľudí znamená relax ležanie na pláži či spánok do obedných hodín. Ale nie pre mňa. Ja som najšťastnejšia, keď môžem byť stále v pohybe a stále skúšať nové veci. Vtedy mám zo seba dobrý pocit – keď sa cítim produktívna.

 Na jednej strane je moja potreba byť stále produktívna pekne otravná a niekedy aj nebezpečná. Krok po kroku sa často blížim k absolútnemu profesionálnemu aj osobnému vyhoreniu a netuším ako pomôcť sama sebe. Smejte sa alebo nie, raz ma od úplného krachu zachránila filmová stanica – vďaka absencii reklám som sa nevedela od filmu odtrhnúť a počas dvoch hodín sa môj mozog krásne nanoovo nahodil a zresetoval.

Toto leto je pre mňa úplne iné. prvýkrát sa nemusím pripravovať na žiadne skúšky, ktoré som nestihla urobiť počas prvej časti skúškového obdobia. Nečakajú ma žiadne náročné zákroky a aj moja práca vyzerá oveľa viac pohodovo ako počas iných častí roka (pred Vianocami sa mnoho ľudí rozhodne, že práve teraz potrebujú reklamný text a tak sa mi stane, že 24. decembra o piatej hodine poobede posielam posledné vybavené objednávky). Čaká ma leto, počas ktorého ma vlastne nič nečaká, nič mi neklope na dvere a nič ma neponáhľa. Čo budem robiť?

Počas akademického roka je vždy plno aktivít, do ktorých by som sa s radosťou pustila, ale nikdy nemám čas. A tak ich odkladám a časom sa zmierim s tým, že do istých projektov sa nikdy nepustím.

  • Prerobiť kuchyňu: na nové tapety, nákupy riadu a veľké upratovanie sa prevdepodobne chystám odkedy sme sa nasťahovali. Alebo možno len rok a pol…
  • Naučiť sa fotiť: mám rada svoje fotky, ale povedzme si úprimne, chýba mi prax…
  • Písať vedecké texty v tom, v čom by som mala: bez komentára, na to sa chystám od okamihu, kedy som nastúpila na vysokú školu. A pustila som sa niekedy do práce s tým programom? Samozrejme, že nie. A tak mám vždy priestor počas písania školských prác pekne od srdca si zanadávať na Word…

  • Ruský jazyk: Azbuka, čítanie, písanie, nákup kníh. To všetko už mám za sebou, ale pustila som sa niekedy do seriózneho učenia? Nie, načo…
  • Prerobiť svoju pracovňu: od chvíle, kedy mi Filip pracovňu pred tromi rokmi poskladal, už ubehol pekne dlhý čas a môj stôl už začína vykazovať známky poškodenia. Ani stojan na perá som neurobila tak, ako som plánovala, ani nástenku som nevyšperkovala a po štátniciach som tam ale upratala. A snaha sa cení….
  • Zdravo sa stravovať a variť nové jedla: Povedala by som, že v tomto smere som na polceste…

Posledné tri týždne som strávila niekde medzi prácou s svojou posteľou. Nerozbiehala som nové projekty, pretože som mala pocit, že potrebujem stráviť nejaký čas sama a dať svoje mozgové obvody do pôvodného stavu. Po troch týždňoch, behaní, cvičení a zjedení asi tuctu cupcakov som pravdepodobne dosť opravená na to, aby som sa mohla pustiť do nivých projektov a skúsiť, či môj mozog ešte funguje tak, aby dokázal vytvriť nové kreatívne veci.

Zdroj obrázkov: Pinterest 

Koniec je novým začiatkom

Dlho som uvažovala nad tým, či tento článok napíšem. Nevedela som nájsť správne slová a dokonca som nevedela ani či ho napísať chcem. Rada sa púšťam do nových vecí, rozbieham nové projekty nebojím sa výziev, ale posledné týždne boli pre mňa nielen prelomové, ale aj veľmi vyčerpávajúce. Koniec bakalárskeho štúdia pre mňa znamenal, že som vypla vo všetkých sférach okrem školy. Nestravovala som sa zdravo, nebrala som nové projekty na copywriting a nevenovala som sa ani blogovaniu. Neviem posúdiť, či to bolo pre mňa jednoduchšie, pretože som mala pocit, že sa zbláznim a z toho kolotoča nemôžem vyjsť taká, ako som doňho vstupovala. 

Snáď nikdy som o sebe nepochybovala tak veľmi ako posledné týždne- Skúšky, obhajoba bakalárskej práce, štátnice a príjimacie pohovory na. magisterské štúdium Antropológie zo mňa takmer urobili blázna, ktorý nielen nedôveruje svojim schopnostiam, ale nedokáže zvládať ani vlastné emócie a strach. Ani sama neviem, ako som to všetko zvládla a po poslednom pohovore som sa cítila ako zo mňa odrazu spadli všetky závažia. Teraz mám vo vrecku rozhodnutie Prijatá a pred menom titul. A som ten istý človek? Nie, nie som. Viem, že musím na sebe pracovať oveľa viac a naučiť sa lepšie zvládať stres a emócie. Viem, že musím sama sebe dôverovať viac. Postupne som sa opäť začala vracať k starým návykom, na ktoré som počas učenia nemala čas.

Cvičím, čítam knihy, opäť varím a skúšam nové veci. Nevedela som však, či je ten správny čas vrátiť sa k písaniu. Všetko dobré raz skončí a nič nemôže trvať večne. Veď ako je možné, čerpať stále nové nápady a prichádzať stále s novými nápadmi na články? Myslela som, že svoju zásobu kreativity som už vyčerpala. 

Ale rozhodla som sa pokračovať a blog nezrušiť. Stále sa chcem rozvíjať a písať. Najlepšou vecou je, že ma čakajú voľné mesiace, počas ktorých sa môžem pustiť do fotenia, zbierania inšpirácie, nových receptov a samozrejme do práce copywritera, ktorá je nielen mojou obživou ale aj koníčkom. A možno môj blog dostane úplne nový smer, kto vie? Sama sebe však sľubujem, že sa do ničoho nechystám ísť nasilu a robiť zo svojho blogu marketingový nástroj. Vždy ma bavilo písať, ale akosi ma moja vášeň prešla, keď sa do toho začali miešať peniaze, čo je naozaj veľmi paradoxné. Väčšina mladých ľudí sa púšťa do blogovania práve kvôli nim. Veď čo je lákavejšie ako život blogera plný darčekov a akcií?

Ale vždy tým trpí blog. Vždy je poznať, kedy blogera prejde vášeň voči tomu, čo ho baví a celý jeho blog sa stane len prezentáciou darčekov od rôznych firiem. Stalo sa to aj mne a bolo naozaj lákavé niekoľkokrát do týždňa čakať nové balíčky a prekvapenia, ale verte alebo nie, po čase sa to zunuje a brala som to ako bežnú súčasť mojej práce.

Z blogovania prestal byť koníček a stalo sa to prácou a teraz už viem, že to bola najväčšia chyba, ktorej som sa mohla dopustiť. Z mojej práce sa vytratila vášeň a prestalo ma to baviť. Články vychádzali len preto, lebo museli a nie preto, že som to tak cítila. Odrazu som sa cítila veľmi vyhorene. Nič ma nebavilo, nenapĺňalo a ničomu som sa nechcela venovať. Ako sa dá takto fungovať? Nedá. Musela som zbaviť vecí, ktoré ma vyčerpávali.

Rozhodla som sa pretriediť svoj blog a vymazať všetky články, na ktoré som nebola hrdá. A bola ich veru pekná kôpka. Dnes píšem bez odmeny a je to oslobodzujúce. Svoju platenú prácu copywritera zbožňujem a už som si na ňu veľmi zvykla. Neviem si predstaviť robiť niečo iné. Ale už viac nebudem spájať svoju prácu s blogom. Je oveľa jednoduchšie a oveľa krajšie robiť a tvoriť pre radosť.

Zdroj obrázkov: Pinterest 

Príbeh služobníčky

Skúškové obdobie nie je pre mňa len o všetkých zlých veciach ako je nedostatok času, zlý spánok či neustále podráždenie. Keď chcem, viem si nájsť čas na veci, ktoré počas svojich bežných dní nestíham. Konečne si môžem niečo prečítať a zahĺbiť sa do dobrej knihy. V poslednom čase pre mňa však býva stále náročnejšie vyhrabať z hlbín knižného sveta kúsok, ktorý by ma zaujal a dobre sa čítal. Našťastie, pred pár dňami sa mi to podarilo – Margaret Atwood: Príbeh služobníčky. 

Zdroj: https://www.databazeknih.cz/

Ku knihe som sa paradoxne dostala vďaka neustále vyskakujúcim reklamám na seriál, ktorý sa práve vysiela na HBO. Neustále sa opakujúca reklama ma hnevala a tak som sa rozhodla pozrieť si o čom by mal príbeh služobníčky byť. Musím sa priznať, že prečítanie krátkeho predstavenia ma celkom znechutilo a po prvej časti seriálu som vedela, že toto teda ďalej pozerať nebudem. Pre mňa to bolo príliš drastické, bolo mi z toho zle a samotný seriál (hoci je dobre natočený) vo mne vzbudzoval nechuť. Zvedavosť je však silnejšia ako ja a napriek nechuti sa mi námet príbehu páčil. Veľmi mi pripomínal knihu 1984, ktorú som čítala pred pár rokmi a páčila sa mi.

A tak bolo rozhodnuté. Knihu som zhltla na jedno posedenie, pretože všetko to, čo sa mi na prvej časti seriálu nepáčilo, kniha neobsahovala. Žiadne drastické scény, žiadna nechuť. Len prosté opísanie nehostinnej doby, zmierenia sa so svojim osudom a porovnanie s minulosťou. To sa mi páčilo oveľa viac ako neustále líčenie znásilnení a násilia. Možno seriálu krivdím, neviem. Možno sú ostatné častí oveľa lepšie a pre mňa stráviteľnejšie, ale nemyslím si, že sa k nemu budem ešte niekedy v budúcnosti chcieť vrátiť.

Hlavná postava je viac menej zmierená so svojim osudom a s tým, že nemôže kontrolovať nič vo svojom živote, ani svoje telo a už vôbec nie svoj nasledujúci osud. Celý príbeh je pútavý a nespomínam si na jedinú časť, ktorej čítanie by vo mne vyvolávalo pocit nudy. Po knihe určite siahnite, ak sa vám páčia napínavé príbehy, ale neočakávate happy end.

Ovocný koláč s bourbonskou vanilkou

Recept na svoj koláč s pravou vanilkou a lesným ovocím som sľúbila pridať na blog už naozaj dávno. Vždy si všetko krásne naplánujem, rozvrhnem a dokonca všetko krásne poznačím do diáru. A potom bum – príde výbuch a všetky moje plány vyletia do vzduchu. Inak tomu nebolo ani teraz – dorábala som bakalárku, tlačila poznámky na štátnice a pracovala asi tak na milióne projektov (aspoň taký bol môj pocit). Moje plány vyleteli do vzduchu. Ale dnes – po odovzdaní bakalárky a napísaní prezentácie – sedim vo svojej pracovni, pozerám Iron mana a píšem pre vás blog.

Koláč s lesným ovocím a bourbonskou vanilkou som začala robiť počas svojich experimentálnych vegetariánskych obedov. Chcela som vytvoriť dobrý a sýty koláč, ktorý by nebol zbytočne sladký, nebol kysnutý (lebo mi z toho rastie zadok), ale zároveň bol skvelou alternatívou sladkého obeda. To sa mi podarilo a preto sa delím o svoj recept.

Ingrediencie:

  • 50 g masla
  • 40 g cukru
  • 80 g múky (používam samokypriacu zmes Doves Farm)
  • 2 vajcia
  • 80 – 100 ml cukru
  • 100 ml mlieka
  • vanilkový cukor (používam cukor z DM, ktorý je zmesou trstinového cukru a pravej bourbonskej vanilky – chemický mix z obchodov nemusím, pretože je príliš umelý a ani zďaleka nevonia a nechutí ako tento)
  • 2,5 lyžice oleja
  • 250 ml múky (ja používam samokypriacu zmes Doves Farm, ale koláč sa podarí s každou múkou – skúšala som Promix, Jizerku aj Schär. Ak nepoužívate Doves Farm pridajte 2 čajové lyžičky kypriaceho prášku)
  • zmes lesného ovocia (odkazujem na mraziaci box v Lidl)

Postup:

Zmiešaním 50g masla, 50 g trstinového cukru a 80 g múky vytvoríme posýpku, ktorú odložíme. Celé vajíčka, trstinový a vanilkový cukor vymiešame spolu. Postupne pridávame olej, mlieko a nakoniec múku (s kypriacim práškom ak už nemáme samo kypriacu zmes). Hotové cesto vylejeme na pekáč vystlaný papierom na pečenie. Poukladáme naň zmes lesného ovocia (Lidl) a posypeme posýpkou. Koláč pečieme na 200°, kým nie je posýpka zlatistá (približne 30 minút). Po upečení skúsime špáradlom či máme upečený aj stred.

Celá príprava aj s pečením trvá hodinu, ale nepredstavuje nič náročné a keďže ja koláč zvládam od svojich úplných kuchárskych počiatkov, môžete ho skúsiť aj vy a nemusíte mať obavy, že sa niečo pokazí. Vraciam sa k svojim učebniciam, držte mi palce, nech ich nevyhodím von oknom.