Archívy autora: KatkaInk

Tepľučký zemiačik

Vždy som na internete obdivovala dámy, ktoré boli počas zimy dokonale zladené na ihličkovom podpätku, v sukni a slušivom kabátiku. Úprimne, ja som nikdy niečoho takého nebola schopná. Nie som ochotná obetovať svoje vlastné pohodlie (podpätky sú pre mňa smrť a navyše neviem ako sa dá bezpečne zladiť ihličkový podpätok a zladovatelý chodník bez toho, aby som sa nevycapila ako žaba v celej svojej kráse). Preto som každú zimu za tepľučký zemiačik – zabalená v hrubých svetroch s pleteným šálom a rukavicami.

Napriek tomu, že sa mi štýlová zima páči, dávam prednosť tej, pri ktorej mi nedrkocú zuby. V Prahe nezvykne byť taká zima, na akú som zvyknutá z domu. Väčšinou tu nie sú dvojmetrové záveje snehu a neodhrabaný chodník, takže sa človek musí prebrodiť do školy. Nie, tu zima praje štýlovým outfitom, ale aj tak niekedy rozmýšľam či dáme nie je s tými holými kotníkmi zima. Ja by som zamrzla.

Pre mňa sa zima začína vtedy, keď musím zo skrine vyťahovať hrubé štrikované svetre a ponožky so sobíkmi. Nedokážem si predstaviť, že by som počas počasia, ktoré vládne vonku nosila svoje milované konversky, aj keď ich v uliciach stále vidieť. Vždy rozmýšľam, či ich nositeľom nie je zima. Pre mňa sa jednoznačne zima spája s teplými čižmičkami a sobíkovými ponožkami od babky. Čo môže byť lepšie?

Počas zimy milujem nosenie kabátov. Ja viem, bundy sú oveľa viac praktické a naviac ich neprefúka, ale neviem odolať čaru kábatov. Najradšej by som ich mala vo všetkých možných strihoch a farbách, ale priestorové možnosti môjho bytu to neumožňujú (už teraz mám topánky aj v mikrovlnke). Jedinou podmienkou môjho zimného kabátu je aby bol dostatočne hrubý (sem-tam ma udivuje, že v obchodných domoch sú pod označením zimný kabát tenučké kúsky, ktoré by mne nestačili).

A potom sú tu samozrejme zimné doplny – šály, čiapky a rukavice. Nie som veľký nadšenec čiapok a minulý rok som to celkom ľutovala (vďaka môjmu novému strihu som prišla o polovicu vlasov na hlave a bola mi nenormálna zima!), ale vynahrádzam si to zbierkou rukavíc a šálov. Obe milujem a obe s radosťou nakupujem – aj z toho dôvodu, že si v každej bunde či kabáte nechávam rukavice (pri mojej zábudlivosti je lepšie mať istotu).

Najhoršou správou môjho týždňa bolo, že sa mi pokazil môj milovaný modrý kabátik a preto sa budem musieť poobzerať po nejakej uspokojivej alternatíve. Ale zatiaľ nezúfam a už sa celkom teším na sneh – tento rok nás v Prahe snehová nádielka obchádza, takže ešte nestihla skolabovať doprava ani sa nestala žiadna iná katastrofa. Ale začína byť poriadne chladno a ja pomaly vyťahujem hrubé svetre, šály a rukavice. Kto vie – možno si tento rok potykám aj s čiapkami!

Zima prichádza

Na všetko sa dá zvyknúť, keď nemá človek na výber. Aj ja som si zvykla na svoje šialené životné tempo, ktoré mi tento semester vtrhlo do života. Začala som zvládať bežné pracovné povinnosti, školu, domácnosť aj písanie bakalárky. S radosťou vám oznamujem, že prvú polovicu mám už napísanú a pravdepodobne sa od budúceho týždňa začnem trápiť s druhou polovicou. Teším sa, keď môžem zo svojho To Do listu postupne odškrtávať položky aj keď odvediem dobrú prácu. Nehovorím, že nie som unavená (to pravdaže som a každý týždeň sa teším na ten jediný deň, kedy si oddýchnem), ale myslím, že zatiaľ zvládam všetko. A zvládam to s radosťou.

Do metropoly už nepopierateľne zavítala zima. Nie je to tým, že by boli na chodníkoch kopy snehu, ako som bola zvyknutá doma, ale už som musela vytiahnuť hrubé pančuchy a pletené šály. Na to sa každý rok celkom teším – nie na ten mrazivý vietor, ktorý štípe na tvári, ale na tie teplé pletené svetre, ktoré sú ako objatie. Pamätám si ako som frflala, keď ma mamina chcela obliecť do nejakého pleteného svetra. Vždy som sa sťažovala na to, že mi bude teplo a každý sa mi bude smiať.

Dnes už viem, že pletenina je nesmrteľná. V módnych magazínoch sa každý rok v zime menia farby, strihy či vzory, ale pletenina ostáva zachovaná. Každý rok sa na mňa zo stránok módneho magazínu usmiava modelka v štrikovanom svetri alebo zabambušená do hrubého pleteného šálu. A ja si každý rok vynadám ako som mohla byť taká hlúpa a vyhýbať sa pletenine.

Jednou zo smutných vecí sú pre mňa farby, ktoré zvykneme nosiť v zime. Keď sa ráno v metre rozhliadnem po nástupiští je trochu smutné, že v zime vidím samú čiernu, kým v lete repertoár rôznych farieb. Je to jedna z vecí, ktoré mi počas zimy chýbajú. Dni sú kratšie a večer prichádza skôr a tmavé farby sa rozliezli všade. Chýba mi červená, žltá, ružová aj smaragdová, ktoré by rozžiarili toto smutné obdobie. Tento rok som si dala záväzok, že sama začnem nosiť viac žiarivých farieb – žltú, smaragdovú a minulý rok som si už stihla kúpiť aj ružové topánky.

Dosť ma prekvapilo – dobre skôr šokovalo, že v nákupných centrách sa už dávno stihla objaviť vianočná výzdoba. Na moju veľkú radosť, ešte nezačali hrať v obchodoch vianočné koledy, čo by pravdepodobne u mňa spustilo predvianočnú depresiu. Nemáme na to ešte čas? Veď pre mňa sa začína vianočná atmosféra až po 25. novembri. Príde mi to trochu smiešne. Ešte nezačali ani vianočné trhy v Prahe, ale hlavne, že už máme centrá vyzdobené vianočnými dekoráciami. Navyše, posledné roky sa u mňa Vianoce spájajú so začiatkom skúškového obdobia, čo nie je nič, čo by som potrebovala unáhliť.

Posledný týždeň som sa začala venovať vareniu. Niežeby som mu doteraz pozornosť nevenovala, ale povedala som si, že moje telo si zaslúži trochu pestrejšiu stravu a pustila som sa do zlepšovania starých a vymýšľania nových receptov. Môj študentský život zrovna nepraje menu o štyroch chodoch aj s dezertom, ale napadlo ma, že skúsim viac potravín, viac zeleniny a viac zdravia. Dobrá správa je, že kuchyňa zatiaľ nevyhorela a ja som ešte ani raz neostala hladná. Ale len tak medzi nami – podarilo sa mi z Tesca objednať bielu redkvičku, ktorá váži 1,3 kg a meria 56 cm. Neviem si predstaviť, čo s ňou budem robiť… Nejaké nápady okrem šalátu?

Čo sa týka mojej kozmetiky – prestala som nakupovať novú a snažím sa minúť všetky telové mlieka, sprchové gély a iné srandičky, ktoré som stihla v kúpeľni nazbierať. Svoj podiel má na tom aj Filip – už mi pripadalo naozaj hlúpe, že na poličke v kúpeľni má on 2 veci a ja približne 30 z toho tri sprchové gély rovnakej značky. Kozmetika tiež podleiha skaze a preto čím skôr sa všetkých svojich srandičiek zbavím, tým lepšie.

Verím, že budúci týždeň bude pokojný a pohodový, aj keď v to tak úplne neverím – nepamätám si totiž, kedy som naposledy taký týždeň zažila. Napriek tomu sa teším. Cestujem domov a okrem dobrého jedla sa môžem tešiť na ešte viac dobrého jedla! Budúci týždeň pripravujem kozmetický príspevok a možno aj nejaké tie zdravé rady!

Avokádový puding – zdravá dobrota

„Kati a čo vlastne ješ?“ Veta, ktorú sa ma pýta nejeden môj kamarát pri výpočte mojich alergií. Nesmiem jesť mlieko, cukor vo väčších dávkach (ako sa napríklad vyskytuje v sušienkach) ani lepok či niektoré druhy ovocia ako napríklad višne. Už dávno som si zvykla na svoj nový stravovací režim a dokonca som si už zvykla aj nereptať v potravinách ako na začiatku. Bolo pre mňa naozaj ťažké prechádzať okolo políc plných tyčiniek, ktoré som zbožňovala a vedieť, že si nedám. Postupom času som si zvykla a dnes to už zvládam v pohode.

Hlavným problémom bolo nájsť vhodné alternatívy. Napríklad z bieleho cukru mi je zle, ale med tolerujem v malom množstve veľmi dobre. Syr si môžem dopriať raz týždenne a bezlaktózové mlieko tolerujem. Jediné, čo sa nezmenilo je moja celiakia. S úsmevom čítam články o tom, ako sa zbaviť celiakie a rozmýšľam koľko semestrov medicíny majú za sebou autori. Zbaviť sa celikie? Ale choďte, je to ochorenie, ktorého sa zbaviť nedá. Ale dá sa s ním naučiť žiť.

Často sa však stane, že dostanem chuť na niečo veľmi dobré, čo som bola zvyknutá jedávať ešte pred diétou. Naposledy to bol puding. Až sa mi zbiehali sliny, keď som si predstavila babku ako mi varí môj obľúbený čokoládový puding s jahodami. Ale – mlieko nesmiem, čokoládu musím obmedziť a klasickému cukru sa vyhýbam. Čo teraz?

Pred pár týždňami som čítala recept na puding z avokáda a prvé ma napadlo, ako to asi môže chutiť. Predtým som avokádo poznala z nátierok či šalátov, ale nikdy ma nenapadlo ho zakomponovať do sladkého dezertu. Recept som sa rozhodla upraviť a vylepšiť podľa seba. A čo z toho vzniklo? jedným slovom – DOBROTA!

Na 2 porcie avokádového pudingu som potrebovala:

  • 1 zrelé avokádo
  • 2 banány strednej veľkosti
  • 1 polievkovú lyžicu medu
  • 2 polievkové lyžice kvalitného kakaa

Príprava avokádového pudingu je veľmi ľahká a zvládne ju aj úplný kuchynský antitalent. Avokádo som rozrezala a vydlabala lyžicou. Banány som nakrájala na menšie kúsky a spolu s vydlabaným avokádom, medom a kakaom som zmes rozmixovala tyčovým mixérom. Vzniknutý puding som odložila na noc do chladničky. Na druhý deň som servírovala puding s kúskami ovocia a pohánkovými bezlepkovými vločkami.

Puding je skvelou zdravou alternatívou ku klasickému pudingu ak zrovna nemôžete lepok, mlieko či netolerujete klasický biely cukor ako ja. Príprava je rýchla, nenáročná a ak máte doma avokádo a na ceste návštevu – avokádový puding je ideálnym adeptom na zdravý dezert.

Mandľa a Uhorka

Môj dnešný článok mám rozpracovaný už naozaj dlho, ale vždy prišlo niečo, čo ho odsunulo na neskôr. Celé sa to začalo v lete, kedy som sa rozhodla začať so sebou niečo robiť a zhodiť prebytočné kilá, ktoré ma trápili a znižovali moje sebavedomie. Začala som poctivo a pravdelne cvičiť, zmenila som jedálniček a začala som sa stravovať uvedomelo a najmä zdravo. Úsilie, ktoré som do svojho letného projektu vložila nebolo zbytočné a schudla som 15 kíl. Sebavedomie rástlo, ale zabudla som vziať do úvahy jeden problém, o ktorom som často čítala, ale nikdy som sa nad ním nejako hlbšie nezamýšľala.

Ovisnutá pokožka sa vyskytuje pravdepodobne u každého, kto veľmi rýchlo zhodí nadbytočné kilá. Lekárne a drogérie sú plné produktov určených na spevnenie pokožky, ale u mňa nič nezaberalo. Začala som byť z toho smutná, ale predsalen radosť zo zhodených kíl bola väčšia. Potom som v L’occitane objavila celú radu určenú na spevnenie pokožky. Vybrala som si Mandľové mlieko určené na spevnenie pokožky a v Manufakture som zas objavila osviežujúci Uhorkový sprchový gél.

Celá uhorková rada Manufaktury je primárne určená na hydratáciu pokožky. Uhorkový sprchový gél som kupovala najmä kvôli zázračným účinkom uhorky na pokožku – hydratuje ju, vyživuje, vyhladzuje a má úžasné liftingové vlastnosti (teda presne to, čo som potrebovala). Uhorkový extrakt je bohatou zásobárňou vitamínu B2, ktorý pomáha pokožke udržať si svieži a mladistvý vzhľad.

Uhorkový gél je balený v typickej priehľadnej štíhlej fľaši so sivou mašľou. Má jemne zelenú farbu a úžasnú sviežu vôňu. Už na začiatku uhorkovej rady som mala obavy z netradičnej vône, ale niet jej čo vyčítať. Je svieža, jemná a nakopne ma novou energiou. Uhorkový sprchový gél dosť pení a stačí ho naozaj len málo. Po sprche zanecháva pokožku prevoňanú jemnou sviežou vôňou (nie ako kyslé uhorky, žiadny strach) a tiež vyživenú a hydratovanú. Úcinky sprchového gélu sú úžasné aj na citlivú pokožku so sklonom k začervenaniu alebo na pokožku podráždenú slnkom – výborne upokojuje a vyživuje. Vďaka obsahu minerálnych látok a antioxidantov je tým pravým orechovým pre citlivú pokožku, ktorá naozaj nutne potrebuje výživu.

Produkt je 2v1 – sprchový gél a šampón. Na vlasy som ho nepoužívala, pretože stále používam šampón na aktiváciu rastu vlasov, ale musím uznať, že produkt sa vďaka tejto kombinácii hodí aj na cesty.

Mandľové telové mlieko od L’occitane ma prvýkrát nezaujalo ani tak svojím dizajnom, ale vôňou. Je to veľmi jemná vôňa, ktorá ostáva na pokožke veľmi dlho a nemôžem ju opísať inak ako nadpozemskú. Je to snáď najkrajšia vôňa telového mlieka akú som kedy mala a používam ho nesmierne rada. Mandľové telové mlieko je balené v priehľadnej fľaši s pumpičkou, čo veľmi oceňujem, pretože to veľmi zjednodušuje aplikáciu. V mlieku sa nachádzajú jemné trblietavé čiastočky, ktoré po každej aplikácii pokožku rozžiaria.

Mlieko som si kúpila kvôli jeho spevňujúcim účinkom. Samozrejme prvotné nadšenie z dokonalej vône a jemnej textúry bolo super, ale potrebovala som niečo, čo zmierni problém, ktorý ma trápil. Viditeľné účinky spevňujúceho mlieka som pozorovala približne po dvoch týždňoch každodenného používania – výsledky sa najskôr prejavili na mojom brušku a stehnách, postupne som zmeny začala pozorovať aj na rukách. Výborným benefitom bolo postupné zmierňovanie celulitídy na stehnách a zadku.

Približne po mesiaci začínal byť môj problém oveľa menší a ochabnutá koža sa postupne spevňovala a tiež vyhladzovala. L’occitane ponúka celú spevňujúcu radu Mandľa a myslím, že v ich repertoári sa nájdu aj iné produkty. S istotou viem povedať, že je možné kúpiť spevňujúci olej do sprchy, ale ja trpím mastnou pokožkou a preto sa olejom radšej vyhýbam. Naopak mlieko nezanechávalo na pokožke mastný pocit, rýchlo sa vstrebáva a okrem vyhladzujúcich a spevňujúcich účinkov aj výborne hydratuje.

Uhorkový sprchový gél od Manufaktury aj Spevňujúce telové mlieko od L’occitane mi skvelo pomohli zbaviť sa ochabnutej pokožky – v mojom prípade nebol problém extrémne viditeľný, ale aj tak som rada, že som sa ho zbavila. Oba produkty môžem len odporúčiť a dať im najvyššie hodnotenie. Zoženiete ich v špecializovaných obchodoch s kozmetikou.

Víkendové predsavzatia

Už od rána viem, že som v sklze. Posledné dni nič nestíham, všetkého mám nad hlavu a stále sa nad niečim nervujem. Hold, to je vysoká škola. Vždy som obdivovala americké filmy z prostredia univerzít, ktoré opisovali študentský život ako jednu nekončiacu párty a jediným problémom študentov bolo riešiť intrigy bratstva a sesterstva. Kiežby som na práci mala len toto.

Každý vám o vysokej škole povie len tie príjemné veci – ako sa nechodilo na prednášky, pilo sa po nociach a flámovalo po skúškach. Väčšina ľudí však zabudne na tie nepríjemné stránky študentského života, ktorých je v určitom období prevažné množstvo. Nikto vám nepovie ako celé noci sedel nad knihami a drvil sa fakty, ktoré ani nedávali zmysel. Nikto vám nepovie, ako celý zúfalý vyhodil knihu z okna. Ja sa k tomu priznávam – vyhodila som z okna učebnicu chémie a nebolo vôbec príjemné ju v tme hľadať vonku, lebo na druhý deň ma čakala skúška.

Ešte teraz si pamätám víkendy na strednej – tri hodiny som sa sťažovala na domáce úlohy a potom som šla a za jeden sobotný večer som ich spravila. Nech mám pokoj. Dnes už od rána sedím za svojim písacím stolom a mám pocit, že hora mojich povinností sa nezmenšila ani o kúsok. Nechcem sa sťažovať – ale je možné niekoľko hodín pracovať (pracovať efektívne bez facebooku a nekonečeného pozerania Youtube) a nevidieť žiadnu zmenu?

V poslednom čase ma neskutočne štve fňukanie ľudí okolo seba – ako neviem pochopiť koľko toho majú a aký náročný život vedú. Som v treťom ročníku Molekulárnej biológie a moje víkendy vyzerajú tak, že ráno si sadnem za stôl a dopisujem bakalárku, dokončujem články na weby, pre ktoré pracujem, píšem práce, na ktoré ma najali a medzitým sa snažím ešte upratať a navariť. Môj deň má kvalitne využitú každú sekundu, ale niekedy by sa mi naozaj hodil Hermionin časovrat. Alebo aspoň keby ma niekto naklonoval.

Pri slove štátnice alebo prímačky mi začínajú naskakovať vyrážky – skutočné, nezvzhľadné a svrbiace výražky, ktoré vyzerajú ako skutočná alergia na všetkých blbcov v mojom okolí. Už ma ani nebaví vysvetľovať, prečo niekam neprídem. Nestíham to – nielen prísť, ale ani vysvetliť. Väčšina vecí okolo mňa plynie tak, že ich ani neregistrujem a sú mi úplne ukradnuté. Mám zlý pocit, že sa prepadnem buď do depresie alebo niekomu veľmi škaredo vynadám. Volím radšej druhú možnoť – som egoista a mňa to bude bolieť menej.

Pevne verím, že sa mi veľmi skoro podarí stihnúť všetko, čo potrebujem a vrátiť do môjho šialeného života zas nejaký poriadok. Takže To Do listy naštartovať, víkend plný povinností začína.