Archívy autora: KatkaInk

Spiaci obri

Nemôžem uveriť, že tohtoročné letné prázdniny sú už na konci. Vždy, keď začínajú, hovorím si koľko toho stihnem, čo všetko zmením a naučím sa. A každý rok skončím povaľovaním sa doma, napchávaním sa dobrotami a bezcieľnym blúdením po dome. Tento rok som predsalen na sebe zapracovala a okrem povaľovania som sa venovala aj takej bohumilej činnosti ako učenie a cvičenie. Námaha priniesla vytúžené ovocie a ja nemám pocit, že som bola toto leto taká neproduktívna ako počas iných rokov.

Najviac mi bude chýbať čas na seba. Počas školy je všetko o termínoch – odovzdať práce, dokončiť protokoly, utekať na konzultáciu, zúčastňovať sa na seminároch laboratória. Nemám čas na seba a už vôbec nemám čas spomaliť a vychutnať si dobrú knihu. Ak aj mám čas čítať, môj zoznam literatúry sa obmedzí na knihy o nervovej sústave a T-lymfocitoch. O to viac ma potešilo upršané počasie, ktoré vládlo posledné dni. Vzala som si deku, uvarila si čaj a počas toho ako mi dážď bubnoval na okno som čítala úžasnú knihu, ktorá ma chytila od prvej strany: Neuvel Sylvain: Spiaci obri.

Kniha sa začína príbehom malej Rose, ktorá na svoje narodeniny dostala bicykel. Napriek varovaniu otca, vzala bicykel a šla sa previezť, pretože sa nemohla dočkať, kedy nový bicykel vyskúša. Celý jej život sa zmení, keď sa o niekoľko hodín zobudí v hlbokej jame – a leží na ruke, ktorá by patrila oveľa väčšiemu stvoreniu. Znova sa s Rose stretávame ako s vyštudovanou fyzičkou, ktorá veľmi chce odhaliť záhadu artefaktu, ktorý náhodou našla ako dieťa. Patrí artefakt k obrovskému mechanickému stvoreniu? Je to niečo, čo zostrojili naši predkovia alebo má artefakt ruky mimozemský pôvod?

Musím sa priznať, že knihu som kúpila už pred dlhším časom, ale nemohla som sa odhodlať začať ju čítať. Ale čo čert nechcel, jedného dňa som sedela v RegioJete a vlak mal viac ako hodinové meškanie. Naštvane som prechádzala zložky v telefóne, až kým som neobjavila zabudnutú e-knihu. Zaujala ma a začala som ju čítať.

Je zaujímavé, že príbeh nie je písaný „klasickou cestou“, ale dej rozprávajú zozbierané vládne spávy a rozhovory. Dejom prechádzate spolu s bezmenným agentom, ktorý ma vysoké postavenie a je tieňovou postavou vo vedení projektu točiaceho sa okolo artefaktu ruky. Počas čítania nadobudnete dojem, že pre túto osobu nie je nič nemožné a má prístup k neobmedzeným finančným zdrojom. Túto nepomenovanú postavu som si zamilovala aj napriek jej do neba volajúcej arogancii.

Príbeh sa úžasne číta, je zaujímavý a napinavý. Zaujala ma aj netradičná forma, ktorou je napísaný a príbehy z mytológie, ktoré sa tu objavujú sú úžasné. Knihu odporúčam prečítať každému fanúšikovi sci-fi a ak mám prezradiť aj kúsok deja – na svoje si prídu aj fanúšikovia mimozemšťanov a konšpiračných teórii. Kniha Spiaci obri rozhodne stojí za vašu pozornosť.

Zdroj fotiek: Pinterest 

Voňavý rakytník od Manufaktury

Skúšať netradičné vône sprchových gélov je moje špecialita. Keď Manufaktura uviedla minulý rok na trh uhorkovú kozmetiku, hovorila som si, kto by to mohol kúpiť. No predsa ja. Na začiatku som do uhorkovej rady nevkladala priveľké nádeje a nakoniec som skončila s celou radou. Hydratačný pleťový krém bol jednoducho úžasný, krém na ruky opatrujem aj teraz a je skvelým spoločníkom na cesty, a uhorková vôňa v sprchovom géle pôsobila tak osviežujúco, že sa z neho stal môj najobľúbenejší sprchový gél minulého roka. Ale leto už skončilo a nastal čas pripraviť kúpeľňu na kozmetiku s oveľa hrejivejšou vôňou, ako je uhorka.

Hneď na začiatku septembra predstavila Manufaktura novú radu – Rakytník a Med. Vedela som, že to bude špecialita a sprchový gél so zaujímavou hnedožltou farbou mi padol do oka ako prvý. Aby mu nebolo v nákupnom košíku smutno, prihodila som k nemu aj krém na ruky s rovnakou vôňou. Vôňa rady Rakytník a Med je zaujímavá, nevtieravá a hrejivá. Vždy, keď sprchový gél ovoniam, vynorí sa mi v mysli predstava čaju s medom.

Viem, že rakytník je všeliek, ale zatiaľ som sa s ním stretla len v cukríkoch, ktoré nosieva Filip do Prahy. Prestala som ho podceňovať až pri tejto rade, ktorá ma donútila dozvedieť sa o ňom viac. A tak som hľadala a ako sa hovorí – kto hľadá nájde. Rakytník je účinný zvonku aj zvnútra. Posilňuje imunitu, zlepšuje nervový systém a pamäť. Okrem toho obsahuje účinný kokteil vitamínov skupiny B, ktoré zlepšujú stav pokožky, ktorá je vďaka nim čistá a žiarivá.

Rakytníkový sprchový gél sa vyznačuje príjemnou vôňou rakytníka, v ktorom je naozaj cítiť aj kvapku medu. Dizaj fľaše je rovnaký ako pri ostatných sprchových géloch od Manufaktury – ich štíhle fľaše milujem, pretože sa dobre balia do kozmeticej taštičky (pri častom cestovaní to naozaj oceníte). Manufaktura už pri vianočnej jablkovej edícii vymenila svoje tradičné mašle za strapce (celkom mi pripomínajú strapce zo starých závesov), ktoré sa mi naozaj páčia a sprchový gél vyzerá vďaka nim ako vhodný adept na darček.

Rakytníkový gél sa používa výborne – už malé množstvo na špongii poriadne pení a rozvonia celú kúpeľňu. Pokožka ostáva vďaka obsahu medu krásne vyživená a jemná, rakytník jej zas dodá jemnú vôňu, ktorú cítim počas celého dňa. Na rozdiel od ostatných sprchových gélov od Manufaktury mám pocit, že rakytníkový má hustejšiu konzistenciu. Nielen farbou ale aj konzistenciou mi pripomína med. Netuším, či to bol zámer výrobcov alebo je konzistencia taká práve kvôli obsahu medu.

Rovnako vydarený ako sprchový gél je aj krém na ruky. Zbožňujem všetky krémy na ruky od Manufaktury a spolu s krémami na ruky od francúzskej značky L’occitane ich považujem za tie najlepšie krémy, ktoré sa dajú zohnať. Je pravda, že ich cena je vyššia ako u bežne dostupných krémov v drogériach, ale pokožku rúk nechávajú hydratovanú oveľa dlhšie. Krém na ruky s rakytníkom a medom obsahuje aj bambucké maslo, čo znamená, že hydratácia rúk je ešte lepšia.

Aj v prípade rakytníkového krému ostala Manufaktura verná svojim strieborným tubám, v ktorých sú balené všetky krémy na ruky tejto značky. Mne osobne tento typ túb vyhovuje, pretože sa z nich krém vytláča ľahšie ako z tych, ktoré sú vyrobené z tvrdého plastu, a zároveň sa nemusím báť, že sa tuba otvorí v taške a spôsobí kalamitu. Krém je biely a vonia o stupeň intenzívnejšie ako sprchový gél.

Milujem krémy na ruky od Manufaktury najmä preto, že sa veľmi rýchlo vstrebávajú do pokožky a nezanechávajú pocit mastných rúk. Mám nepríjemný zvyk trhať suchú pokožku okolo nechtov a často mi ostávajú rany, ktoré sa hoja niekoľko dní. Hojenie urýchľujem silnejšou vrstvou týchto krémov na ruky. Rakytníkový krém má rovnakú konzistenciu ako aj ostatné krémy, ale vonia intenzívnejšie. Pokožku zanecháva vyživenú a voňavú.

Celú rakytníkový radu považujem za veľmi vydarenú a jej kúpu rozhodne odporúčam. Má príjemnú vôňu a je ako stvorená na upršanú a chladnú jeseň, kedy pokožka potrebuje viac starostlivosti a hydratácie. Rakytníkovú radu zoženiete v obchodoch Manufaktura (sprchový gél: 145 Kč, krém na ruky: 159 Kč).

Bezlepkové čučoriedkové mufiny

Bojujem proti jesennému upršanému počasiu – v kuchyni. Už veľmi dlhú dobu uvažujem nad tým, že oprášim svoju kuchársku varešku a pripravím opäť niečo nové. Väčšinou si však vždy idem zabehať alebo trávim čas nad bakalárkou. Ale dnes nie! Dnes som si vzala zásteru a pustila som sa do prípravy bezlepkových a bezlaktózových mufín s odhodlaním dokázať, že život s dietami nie je až taký náročný, ako ho niektorí vidia. V podstate by som sa mohla každý deň sťažovať (od rána do večera), pretože môj zoznam potravín, ktoré nesmiem, je naozaj dlhý – začneme pri lepku, pokračujeme cez mlieko a dostaneme sa až k niektorým druhom ovocia. Nie je to však také strašné ako sa môže zdať.

Milujem mufiny. Sladké i slané, čokoládové, vanilkové, s orieškami, s ovocím – nie som náročná v tomto smere. Ešte pred začiatkom bezlepkovej diéty som si zvykla kupovať v potravinách pri škole čučoriedkové mufiny. Bola to moja odmena po ťažkom dni. Počas diety som skúšala množstvo receptov na mufiny vrátane tých zo strúhanej mrkvy, ale nikdy som neskúsila upiecť svoje milované kakaové mufiny s čučoriedkami.

Ešte v lete doniesol dedo z lesa vedierko plné pravých lesných čučoriedok, ktoré voňajú ešte dnes, hoci sú už niekoľko týždňov zamrazené v babkinom mraziaku. Dala som si predsavzatie, že z týchto čučoriedok musím vytvoriť nejaký úžasný koláč. Recept na mufinové cesto mám už celkom dlho – je overený rokmi používania a vyšli mi z neho už mrkvové mufiny, vanilkové s kúskami čokolády, kakaové s jahodami aj čokoládové. Myslím, že z tohto cesta sa mufiny podaria vždy, stačí si zvoliť príchuť a tú potom pridať. Recept mám v obľube najmä preto, že nemusím nič vážiť, všetko dám do odmerky.

Na 12 kusov väčších mufinov budete potrebovať:

  • 500 ml múky
  • 75 ml javorového sirupu (môžte kľudne aj menej, alebo použite cukor (100 ml))
  • 200 ml oleja
  • 300 ml mlieka (mám radšej cesto trošku redšie, potom sa dobre dávkuje do košíčkov) – použila som bezlaktózové Rajo
  • 2 vajcia
  • 2 polievkové lyžice kakaa (preosiateho – potom nerobí hrčky v ceste)
  • prášok do pečiva (používam bezlepkovú múku na koláče od Doves Farm, ktorá už prášok do pečiva obsahuje, takže ten zvyčajne venechávam)
  • čučoriedky podľa chuti (ja ich potrebujem celkom dosť – okolo 200 g)

Dnes som prvýkrát robila tento recept s použitím múky Doves Farm na krehké pečivo. Robilo sa mi s ňou skutočne dobre, vyhovuje mi oveľa viac ako múky dostupné v lekárňach na predpis. Hlavne sa mi páči, že je to skutočne zmes múk a nie zmes škrobov, z ktorých mi enormne rýchlo rastie zadok. Recept sa podarí aj s použitím múky Mix B alebo Jizerky – obe múky som skúšala a z oboch vznikli výborné mufiny.

Postup je naozaj jednoduchý – všetky suroviny v recepte zmiešam a zmes nalejem do pripravených košíčkov (množstvo stačí na 12 veľkých mufín). Čučoriedky pridávam až úplne posledné a zamiešam ich už do cesta naporcovaného v košíčkoch. Pečiem približne 20 minút na 180°C.

Mufiny sú u nás doma obľúbené a vítané najmä počas školského roka – rôzne variácie slúžia ako skvelá desiata – a zdravá ak si ju viete prispôsobiť.

Moje skúsenosti s Donna Hair

Som tvrdohlavá osoba a často si neviem priznať svoju chybu – je to jedna z mojich najhorších vlastností. Radšej by som si dobrovoľne zahryzla do zadku, ako priznať, že to, čo robím, nerobím dobre. Približne mesiac po tom ako som sa dala ostrihať som presviedčala celé okolie, že to tak má byť, je to štýlové a len oni tomu naozaj nerozumejú. Ale ako to už býva u mňa zvykom, po čase sa mi v hlave rozsvietila žiarovka a ja som si uvedomila, že takto mi to naozaj nepristane a vyzerám ako napol ošklbané kura. Na závažné rozhodnutia však už bolo neskoro. Čo sa dalo robiť? Na predĺženie vlasov nie sú moje vlasy vhodnými kandidátmi – sú priliš jemné, ľahko sa lámu a umelé vlasy by ich mohli vytrhať aj s korienkami. Ostávalo mi len čakať, ale ja tak veľmi neznášam nečinnosť. Pustila som sa do hľadania na internete a objavila som tablety Donna Hair.

Nečakala som instatný zázrak, keď som ich kupovala. Vedela som, že moje vlasy extrémne rýchlo vďaka nim neporastú, ale keď som už spravila chybu, chcela som aspoň dopriať vlasom potrebné vitamíny na rast. Objednala som si tablety Donna Hair Forte. Je to 3-mesačná intenzívna starostlivosť o vlasy. Cena balenia je okolo 23 eur a k baleniu som dostala aj malý darček v podobe náušníc, ktoré sa mi páčia a nosím ich veľmi rada.

Zdroj: http://parfemy.sme.sk/

Tabletky sú naozaj zlé. Obrovské a zanechávajú v ústach nepríjemnú pachuť – bolo to však niečo, s čím som automaticky rátala. Tabletky som užívala každé ráno po dobu troch mesiacov. V príbalovom letáku som si prečítala, že tablety Donna Hair obsahujú aminokyseliny potrebné pre rast a krásny vzhľad vlasov. Obsahujú tiež vitamíny a minerály ako biotín a zinok, ktoré pomáhajú pri vypadávaní vlasov. Extrakt zo žihľavy dvojdomej zas podporuje tvorbu keratínu, hlavného stavebného prvku vlasov.

Prvý mesiac sa nedialo absolútne nič, všimla som si len, že mám trošku pevnejšie nechty, o trochu menej mi padajú vlasy a moja pleť je žiarivejšia. Žiadne veľké zmeny v podobe hustých a pevných vlasov sa neudiali. Moje vlasy (aspoň to, čo z nich po brutálnom strihaní ostalo) stále ochabnuto viseli a nič sa s nimi nedalo robiť.

Druhý mesiac som si už začala všímať výraznejšie zmeny. Vlasy začali o trochu rýchlejšie rásť, mali výraznejšiu farbu a každý večer som už nenachádzala na umývadle množstvo vlasov, ktoré mi vypadali. Vlasy boli o poznanie jemnejšie, oveľa menej sa lámali a vypadávali. S výsledkom za druhý mesiac som bola spokojná a odporúčila som tablety aj svojej mamine, ktorá má rovnaký problém s vlasmi ako ja (po niekom som to predsa zdediť musela, že áno?).

Tretí mesiac som mohla pozorovať najvýraznejšiu zmenu. Vlasy počas tých troch mesiacov narástli o 4 cm a na mojej hlave sa už vôbec neobjavujú prázdne, vypadané miesta. Vlasy sú o poznanie pevnejšie, takmer nepadajú. Zmeny som si všimla aj na svojich nechtoch a pleti. Nechty mám pevné, nelámu sa a ani neštiepia – konečne ich môžem lakovať bez toho, aby som mala obavy, že ich zničím. Pokožka je žiarivejšia, má menej nedokonalostí (môže to byť spôsobené novou čistiacou radou, ktorú som začala používať, ale osobne si myslím, že za to môže kombinácia oboch faktorov).

S výživovým doplnom Donna Hair som bola spokojná. Nečakala som instatný zázrak, ale podľa môjho názoru splnil, čo sľuboval. Vlasy mi padajú veľmi málo, sú pevnejšie, menej sa lámu a sú hustejšie. Vedela som, že ani vďaka tomuto výrobku nenaratú 6 cm za mesiac, ale som spokojná, že narástli aspoň o 4 cm za tri mesiace. Mám vďaka nim pevnejšie nechty a žiarivejšiu pleť. Cena 3-mesačnej kúry sa pohybuje okolo 23 eur.

Keď experiment nedopadne dobre

Myslím, že sa nemýlim ak poviem, že každý z nás zatúžil experimentovať so svojim výzorom. Meniť dĺžku vlasov, ich strih, farbu. Vyskúšať iné líčenie, než na aké sme zvyknuté. Vyblázniť sa so svojim oblečením, vyskúšať niečo iné a úplne nezvyčajné. Niekedy to dopadne dobre a potom si užívate obdivné pohľady na uliciach. Je to tá najlepšia odmena za vystúpenie zo svojej komfortnej zóny, za vystúpenie z ulity stereotypu. A niekedy experiment nedopadne najlepšie a potom sa hanbíte dva týždne odísť z bytu, len aby vás niekto nevidel. Bohužiaľ druhý prípad sa stal mne.

Už od svojich 12 rokov som zvyknutá na kratšiu dĺžku vlasov. Vždy som sa viac prikláňala k nim a odvtedy ma nikdy nenapadlo, že by som zatúžila po dlhých vlasoch. Desať rokov som postupne vlasy skracovala a mala som radosť, keď budili dojem vrabčieho hniezda. Mala som rada svoje neposlušné vlasy a nikdy som sa za ne nehanbila.

Jedného dňa som zavítala do kaderníctva v Prahe. Potrebovala som skrátiť vlasy rovnako ako každý mesiach. Ani neviem ako a na mojej hlave chýbala polovica vlasov – polovica hlavy bola takmer holá (vlasy nemerali viac ako 3 mm). Na začiatku som si z toho ťažkú hlavu nerobila, ale keď si ma začal už aj Filip začudovane prezerať, uvedomila som si, že som spravila obrovskú chybu.

Uvedomila som si, že mi chýba moja stará dĺžka vlasov. A veľmi. Začalo sa nekonečné študovanie na internete ako urýchliť rast vlasov. Nedokázala som si predstaviť, že mám s holou hlavou chodiť medzi ľudí. Navyše mi bola ešte ako na potvoru aj poriadna zima nielen na hlavu ale aj na uši! Nekonečné študovanie neprinieslo žiadne ovocie a celé to zaklincovala Idka s vyjadrením, že vlasy rastú 1 cm za mesiac. Kto by to bol povedal? Veď ja som čakala aspoň 4 cm!

Neostávalo mi nič iné len sa s tým zmieriť. Pre pokoj svojej duše som sa rozhodla kúpiť si aspoň výživové doplnky DonnaHair a skutočne kvalitný šampón a sérum od Schwarzkopf. Rast vlasov to zázračne neurýchlilo, ale dnes keď mám vlasy o štyri centimetre dlhšie a na mojej hlave už nesvietia vyholené miesta som pokojnejšia.

Vrátila som sa k svojej starej kaderníčke, ktorá skutočne chápe, že vlasy potrebujem skrátiť o pol centimetra a musím sa priznať, že mám problém zveriť niekomu svoje háro pod nožničky. O šampóne, sére a vitamínoch vám napíšem niekedy inokedy. Nie sú to instatntné zázraky, ale som s nimi spokojná. Myslím, že tak skoro nezačnem experimentovať.  Dokonca som sa rozhodla, že vlasy si nechám narásť po plecia a až potom sa rozhodnem čo s nimi ďalej. Ale v blízkej budúcnosti neplánujem stratiť hlavu a s ňou aj svoje vlasy.

Jedna z vecí, ktoré ma trápili je, že s krátkymi vlasmi je oveľa viac práce ako s dlhými a väčšinu času aj tak vyzerám neupravene. Môj vnútorný pokoj začalo trápiť neutále vrabčie hniezdo. Naozaj mi chýba kupovanie sponiek a používanie kulmy – pred desiatimi rokmi som sa rozhodla pre vlasy po plecia a nie pre holú hlavu.

Zdroj obrázkov: Pinterest