Archívy autora: KatkaInk

Už zas…

Posledný týždeň trávim v posteli. Už zas som chorá. Nemôžem uveriť tomu, že tento rok sa na mňa choroba lepí akosi často – je len marec a ja som už štvrtýkrát zaľahla do postele. Som vyčerpaná, na nič nemám energiu a mojim najlepším spoločníkom sa stáva môj mobil. Surfujem na nete, čítam e-knihy, dokonca som objavila čaro Instagramu. Hoci by sa takéto dni páčili mnohým, mne to lezie pekne na nervy. Som zvyknutá na svojich 6000 krokov denne, som zvyknutá behať vonku a chodiť cvičiť, písať články a pracovať na svojich projektoch. Nedostatok energie mi však nedovolí venovať sa ničomu.

Už som uvažovala aj nad tým, či za celou mojou chorobou jednoducho nie je vyčerpanie. Niekedy žijem naozaj šialene rýchlo a moje tempo je vražedné. Snažím sa byť okonalá vo všetkom, čo robím aj keď viem, že to nie je možné – hotové práce v škole, napísané projekty do práce, 100% zdravá strava, pravidelné cvičenie, čítanie kníh, príprava na prijímačky. Ani necítim, že mám toho veľa, pretože pre mňa sú to bežné dni.

Vždy som sa snažila vyberať si tak, aby som svoj deň nepovažovala za prácu. Svoju prácu zbožňujem, študujem to, čo ma baví, na zdravú stravu som sa dala kvôli množstvu energie, ktoré po nej cítim, pohyb ma robí šťastnou. Napriek tomu je asi toho na mňa trochu moc a vyberá si to daň na mojom zdraví. A to som si vždy myslela, že ak človek robí, čo ho baví, nikdy sa to stať nemôže.

A tak už celé tri dni trčím v posteli a pozerám sa, že vonku konečne začínajú prekukovať prvé lúče jarného slnka. Som však správny utešiteľ pre seba a tak si pomaly spisujem zoznam, čo všetko urobím až sa konečne vyhrabem zo svojej postele.

  • Zájdem si do denných kúpeľov (len tak, pre svoju osobnú radosť)
  • Pôjdem ku kaderníkovi (lebo moje vlasy sa začínajú podobať na slamu)
  • Doprajem si poriadne nákupy (lebo na niečo tie zarobené peniaze minúť musím)
  • Konečne sa zaregistrujem do knižnice (lebo žijem v Prahe už tri roky a napriek tomu nemám preukaz do knižnice – ako by som to ani nebola ja!)
  • Pôjdem do ZOO a konečne dorobím fotky pre svoju bakalárku

  • Nechám si upraviť nechty (lebo nie som kompletná a stále mám potrebu si do nich hrýzť)
  • Zaplatím si hodiny s osobným trénerom (no a čo…)
  • Pripravím Filipovi najlepšiu večeru na svete (len tak, lebo ho ľúbim)
  • Upečiem koláč (lebo rubrika s receptami na mojom blogu akosi stagnuje)
  • Doprajem si poriadny jarný detox (so všetkým, čo k nemu patrí – masáž, slivky, chlorela,…)
  • Konečne odpoviem na všetky maily (lebo teraz na to nemám žiadnu silu)
  • Pôjdem na poriadne dlhú prechádzku (lebo som dcéra svojich rodičov – u nás je aj nedeľná prechádzka zvyčajne 10 kilometrová túra po kopcoch)

Zdroj obrázkov: Pinterest 

Malé zmeny vedúce k zdraviu

Zdravý životný štýl nezahŕňa len stravu plnú ovocia, zeleniny a rôznych ťažko identifikovateľných zelených kúskov. Je aj o cvičení, pravidelnom pitnom režime a sebadisciplíne. Nie som žiadny fitness guru, ktorý môže ostatným radiť a motivovať ich, ale za ten čas, čo sa venujem sama sebe som sa naučila pár užitočných vecí, o ktoré stojí za to sa podeliť. Ideálne a dokonale štíhla som bola snáď iba pred diagnostikovaním celiakie. Vtedy sa moja váha držala na čísle 47 a hoci som mohla byť po tejto stránke so sebou spokojná, asi ťažko môžem byť spokojná s telom, ktoré nezvláda chodiť, existovať a pracovať tak ako má. Po diagnotike celiakie bolo veľmi ťažké zvyknúť si na diétu a najmä zvyknúť si na neustále čítanie obalov a etikiet. Ale všetko sa dá naučiť.

Okrem toho, že sa moje telo dostalo do normálu, opäť sa vrátil môj starý problém a večný „priateľ“ – priberanie. Telo teenagerky si však dokonale vedelo poradiť s čokoládou a so všetkými nezdravými nezmyslami, ktoré som do seba napchala. Problém sa ukázal až po mojej 20. Odrazu som už tak rýchlo nespaľovala a čokolády sa začali ukladať na mojom tele. Z veľkosti XS som sa za dva roky dostala na XL a to som si to poriadne ani neuvedomila. Nastal čas na sebe pracovať, čo sa mi podarilo. Ale zhodením kíl žiadna cesta nekončí, pretože začína oveľa náročnejšia časť – udržať si váhu.

Pitný režim je dôležitý, smoothie je nový trend 

Niekedy sa mi stáva, že úplne zabudnem piť. Celý deň fungujem ani neviem ako a až večer, keď kontolujem aplikáciu Lifesum, ktorú používam kvôli zaznamenávaniu prijatých tekutín, zistím, že celý deň som prežila na pohári vody. Pitný režim je však oveľa dôležitejší ako si niekedy uvedomujeme. Vďaka vode fungujem, bez nej ma bolí hlava, som ospalá, podráždená, malátna a navyše sa mi robia vyrážky.

Kedysi som skúšala pitný režim riešiť rôznymi šťavami a smoothie, lenže nemali na mňa žiadny vplyv okrem rýchleho priberania. Oba tieto „vynálezy“ sú plné cukrov, ktoré moje nohavice neocenili.

5000 

Väčšinou nestíham cvičiť a v mojom prípade to naozaj nie je výhovorka. Len málo ľudí si vie predstaviť nabitý deň tak, ako to zažívam ja takmer stále. A tak do úvahy nepripadá fitness centrum ani hodiny jógy. Všetky tieto aktivity stíham len raz za čas. A tak chodím. Chodím pešo do školy, MHD využívam len na dlhé vzdialenosti. Mojim záväzkom je prejsť každý deň 5000 krokov. Ak viem, že sa mi to nepodarí, vystúpim z MHD o zastávku skôr alebo ňou nejdem vôbec. Je to rozhodne lepší nápad ako vzdychať nad tým, že nemôžem zapnúť nohavice. Navyše, pohyb na čerstvom vzduchu mi pomáha myslieť a vďaka nemu prichádzam na nové veci.

Varenie moje každodenné 

Nemám to šťastie, že moja mama je stále pri mne a pri varení nemusím ani pohnúť prstom. Väčšinou je celá táto réžia na mne. Je jasné, že oveľa radšej by som využívala donáškové služby či fast food, ale to si nemôžem dovoliť. A tak varím. Vytváram nové recepty sama alebo sa inšpirujem na Pintereste a potom nadávam na všetkých autorov, kde dočerta vzali suroviny na prípravu jedál a ako im to mohlo trvať 10 minút, keď ja sa s tým babrem už hodinu.

Hlavným zákonom je zaviesť do jedálnička veľa ovocia a zeleniny a najmä prestať ohŕňať nos nad vegetariánskou stravou. Ja som bola jedna z tých, ktoré si nedokázali predstaviť obed bez poriadneho kusu mäsa. A dnes? Dnes si neviem predstaviť týždeň bez svojho vegetariánskeho dňa či dní. Naozaj sa to oplatí vyskúšať – objavíte nové chute a jedlá a pripravíte organizmu deň oddychu, počas ktorého nebude musieť tráviť dlhšie ako je potrebné.

Polievkový večer

Asi ťažko by ste hľadali človeka, ktorý neznášal zeleninu tak ako ja. Vrchol môjho jedenia bola jedna paradajka v podobe prílohy a tým to pre mňa končilo. Zeleninová polievka, mami? Nie, radšej si dám jogurt… Hlad na vysokej škole je však najlepší učiteľ. Do chladnčky pribudla mrkva, petržlen, zeler či brokolica. Zeleninové polievky majú jednu obrovskú výhodu. Ich príprava zaberie veľmi málo času, suroviny sú veľmi lacné a zasýtia na dlhý čas.

Veľmi často prevláda názor, že zdravé stravovanie je neskutočne drahé a nie je to nič pre študentov. Dovolím si nesúhlasiť. Zdravé stravovanie je lacné ak sa človek vyhne všetkým moderným hlúpostiam, ktoré bežne nájdete v regáloch obchodných domov. Je to hlavne o základných surovinách, správnych kombináciach a kvalitnom korení.

Home Office alebo čo ste nevedeli

Home Office je snom takmer každého študenta. Pracovať v pohodlí domova, nenaháňať sa z jednej služby do druhej, užívať si pohodlie a bez problémov zvládať školu. Žiadny stres a najmä žiadne dohadovanie si služieb s kolegami kvôli praktikám a skúškam v škole. Áno, Home Office znie skutočne ako ideálne zadelenie práce, ale ako sa už dávno hovorí: Nie je všetko zlato, čo sa blyští.

Už na strednej škole som si bola vedomá toho, že moje výdavky sú oveľa vyššie ako vreckové, ktoré som dostávala od rodičov. Práca v reštauráciach a obchodoch nie je nič pre mňa a tak som sa rozhodla skúsiť šťastie v oblasti copywritingu. Na strednej škole to boli malé objednávky, ktoré mi pomohli privyrobiť si na vysnívané tričko či džíny, ale na vysokej som potrebovala už serióznu brigádu, ktorá by mi pomohla pokryť všetky moje mesačné výdavky. Copywritera robím už približne tri roky a moja práca ma baví. Vymýšľam kreatívne texty na milión tém, čo mi pomáha budovať si väčší rozhľad (seriózne začínam uvažovať nad prihlásením sa do vedomostnej relácie) a pracujem v pohodlí domova.

Vďaka mojej práci si môžem dovoliť to, čo väčšina šudentov nie – nebývam na internáte, ale v priestrannom byte v pokojnej časti Prahy, stravujem sa zdravo a nákladne a môžem pestovať aj svoju vášeň pre kvalitnú kozmetiku a pekné oblečenie. Nezabúdam ani na sporenie a každý mesiac si môžem nejaké peniaze odložiť. Nemusím riešiť nedostatok financií ani služby v práci. Nespolieham sa na kolegov, pretože žiadnych nemám. Napriek tomu ma však Home Office – práca z domu naučili pár vecí, s ktorými som nepočítala, keď som s prácou copywritera začínala.

1. Disciplína na prvom mieste

To Do List alebo zoznam povinností je mojou každodennou výbavou. Bez neho a bez svojho diáru by som sa pravdepodobne zbláznila (preskočilo by mi asi do troch dní), pretože držať v hlave všetky termínované práce, projekty, blog, školu, praktiká, stretnutia v škole či Antropologické semináre by bolo jednoducho nemožné. Každé ráno skôr, ako si urobím raňajky, pozriem na To Do List, ktorý podrobne vytváram každý večer pred spaním. Neexistuje niečo také, že dnes sa mi nechce, dnes nemám náladu alebo som chorá. Pracovať musím či sa mi páči alebo nie.

Nikto za mňa nerobí správu objednávok, ktoré po dopísaní musím skontrolovať, doplniť obrázkami a dodať. Na každú objednávku mám presne tri dni a nezáleží na tom či je sviatok alebo všedný deň. Ak to musí byť dodané do 24. decembra – musím pracovať.

2. Rozdelenie

Moje bežné dni sa delia na Prácu, Školu a Súkromie. Ráno vstanem a utekám do školy alebo na semináre na katedre Antropológie. Potom utekám domov a pracujem. Večer mám konečne čas pre seba. Veľkou nevýhodou Home Officu je, že ak si perfektne nerozvrhnem čas, stále sa mi mieša do súkromia. Nie je nič horšie ako na večeri s priateľom či na hodine jógy stále dookola musím myslieť na objednávku o prírodnej kozmetike, ktorá mi trčí na stole a jej vypacovanie končí dnes večer. Keď skončia moji spolužiaci v práci, zatvorením dverí sa pre nich všetko končí. Ja nemám pokoj takmer nikdy.

3. Určite to máš z blogu

Bola som prekvapená, koľko ľudí číta môj blog. A bola som prekvapená, koľko ľudí zaujíma odkiaľ mám oblečenie, kozmetiku či doplnky. Medzi ľuďmi koluje obľúbený názor, že pracujem ako bloger a väčšinu vecí dostávam vďaka blogu. Bohužiaľ ich teraz sklamem, ale z môjho blogu nepochádza takmer nič. Blog slúži ako ukážka mojej práce a môjho písania. Ak napíšem, že je niečo dobré, je to dobré, lebo si to myslím a nie preto, lebo som za to dostala zaplatené. Stále si musím kupovať veci ako bežný smrteľník. A nevadí mi to, pretože sa mi nepáčia blogy, ktoré vezmú každú platenú spoluprácu. Kvalita daného blogu, ide potom podľa môjho názoru rapídne dole.

4. Som chorá

Posledné dva týždne boli pre mňa stresujúce a ocitla som sa na pokraji svojich síl. Bola som vyčerpaná, vystresovaná a úplne mimo. Všetko však muselo plynúť akoby sa nič nestalo. Home Office za mňa nemôže nikto prebrať a nemám si s kým vymeniť službu. Keď som raz do kolotoča copywritingu spadla, nemôžem tak ľahko vystúpiť. Nemôžem byť chorá, nemôžem byť unavená, pretože ak raz danú zákazku nedostanem, nedostanem ju už nikdy. V mojom mobile sa preto počas takýchto období vždy váľa neskutočná kopa poznámok. Vďy keď si na niečo spomeniem, musím si to zapísať a je jedno, či je to nákupný zoznam alebo myšlienka do nového textu.

5. Všade samé maily

Niekedy sa smejem nad neochotou Filipa písať maily alebo nad tým ako veľmi je zahltená schránka mojej maminy. Tá moja je dokonalé upravená a synchronizovaná s telefónom, aby som mohla na správy odpovedať v škole, v práci, na cestách. Úprimne si nedokážem predstaviť život bez internetu. A tiež si neviem predstaviť, že by som schránky neupratovala každý deň. Minulý týždeň som jednoducho nestíhala a nechala všetko ležať len tak. Takmer ma vystrelo, pretože tento týždeň som nevedela nájsť vôbec nič.

Hoci znie predstava práce z domu neskutočne lákavo, každý by si mal premyslieť, či chce do toho skočiť a či má dostatočne pevné nervy na túto prácu. Hlavné je vedieť si dokonale rozvrhnúť čas, mať silnú disciplínu a myslieť na to, že lepiace papieriky, diár a zápisník na povinnosti sa stanú vašimi najlepšími priateľmi. Výhodou je tiež zariadiť si pohodlnú a príjemnú pracovňu alebo pracovný stôl, pri ktorom budete s radosťou tráviť svoj čas, aj keď pracovný (ja svoj stôl milujem!).

Zdroj obrázkov: Pinterest

Ako začať úspešný semester

Prvý týždeň školy je úspešne za mnou – dozvedela som sa, aké knižky budem čítať, ako budú vyzerať skúšky, aj to, kedy mám očakávať prvé termíny letného skúškového, ktoré ma zatiaľ v snoch nedesí. Zatiaľ som stihla zájsť do knižnice a pustiť sa do spracovávania poznámok, ktoré mi snáď pomôžu počas ďalšieho útrpného skúškového obdobia.

Počas týždňa som na chodbách školy stretávala zmätených študentov, ktorí nemali ani poňatia kam ísť, ktoré predmety ich čakajú ani čo majú robiť. Úplne sa viem vcítiť do ich kože, pretože počas prvého ročníka som na tom bola úplne rovnako. Hoci to už bol môj druhý semester, v škole som sa stále nevyznala, mala som problém udržať pozornosť a celkovo som celý ročník príšerne odflákla, za čo sa dnes samozrejme hanbím. Druhý ročník však bol už oveľa lepší a navyše som počas neho získala takmer dvakrát toľko kreditov. Ako začať úspešný semester?

Organizácia je na prvom mieste

Nech to znie akokoľvek divne, organizácia je na začiatku semestra nesmierne dôležitá. U mňa platí, že ako si zabehnem prvý týždeň nového semestra, tak budem pokračovať počas celého. Preto si počas týždňa naplánujem upratovanie, pranie aj nákup potravín (nie, ja už nebývam na čarovnom mieste mama-hotel). Ďalej si naplánujem čas na domáce úlohy, čas na blog a samozrejme si vyhradím čas na seba a cvičenie. Vytlačím si rozvrh, vďaka ktorému viem, kam mám ísť a nepobieham zmätene po chodbách. Hoci som už v treťom ročníku a čakajú ma bakalárske štátnice, stále je mojou povinnou výbavou plánik školy, ktorý si radšej prejdem deň vopred. Nie je nič horšie ako prísť neskoro a vychutnať si naštvané pohľady spolužiakov a profesora.

Prvé prednášky sú kľúčové

Počas semestra mám milión povinností. Semináre z antropológie, home office, písanie prác a účasť na praktikách. Preto aj keď ostatné prednášky počas roka nestíham, prvý týždeň sa zúčastním na všetkých. Ak sa mi niečo kryje, zoženiem si informácie a na škodu nie je ani čítať facebookové skupiny, ktoré snáď majú už všetky univerzity. Nájdem tam všetky podstatné informácie, podľa ktorých sa neskôr odvíja moje štúdium.

Materiály na skúšky hľadám hneď

Väčšinou som príliš zaneprázdnená (a tiež až príliš lenivá) na to, aby som si vytvorila svoje poznámky na skúšky. A preto hľadám prepisy prednášok, ktoré su voľne dostupné. Úprimne povedané, ani knižky nie sú na škodu, ale čítať z každého predmetu 4 knihy by som pravdepodobne nezvládla. Veľmi sa mi neosvedčilo zháňať podklady na poslednú chvíľu, pretože som netušila či sú dobré alebo nie. A potom tak vyzerali aj moje skúšky metódou pokus omyl.

Diár je najlepší kamarát 

Turnusové praktiká sú moja smrť. Ustriehnuť termíny, ktoré musím skĺbiť s ďalšími termínmi ako semináre, konzultácie či odovzdávanie protokolov nie je ľahké. Preto plánujem. Nie len v telefóne ale starosvetsky a papierovo. Potom sa mi nestáva, že zabudnem na termíny skúšok či neodovzdám nejakú prácu. A tiež, nedokážem byť taká lenivá, keď vidím ako na mňa z diáru hľadia termíny vyznačené červenou farbou.

Lenivosť je dobrá vec, ale na vysokej škole sa nevypláca. Aspoň u mňa nie, pretože nákupy v centrách, kávičkovanie a vysedávanie pred seriálmi ma takmer stáli prvý ročník a moje miesto. Niekedy musí človek zaťať zuby a poriadne sa pustiť do svojej práce, v opačnom dôsledku príde o všetko, na čom dovtedy tvrdo pracoval.

Úprimne sa priznávam, že závidím všetkým, ktorí len tak plávajú vysokou školou a z ničoho si nerobia ťažkú hlavu. Síce netrpím žiadnou neurózou, ale nedokážem nechať veci len tak plynúť a čakať, čo sa z toho stane. Mám rada veci pod kontrolou a som rada, keď mám všetko naplánované a nemusím sa nervovať. Prajem Vám úspešný štart do nového semestra a pevné nervy!

Zdroj obrázkov: Pinterest 

Jarná inšpirácia

Dnes ráno som sa zobudila s naozaj skvelou náladou, čo bolo celkom prekvapivé, pretože ma z príjemného spánku zobudil budík. Po niekoľkých týždňoch bez vstávania s budíkom to bol celkom nezvyk. Ale po dlhom čase som sa mohla tešiť na svoj deň – nemusela som sa stresovať nad dlhým učením, ktoré ma čaká a nemusela som sa stresovať nad žiadnymi termínmi. Len tak som vstala, šla si nakúpiť a potom som sa s odhodlaním vrhla na písanie svojej bakalárky. S radosťou oznamujem, že som ju dopísala! Celé moje trojmesačné mučenie je ukončené a s úpravami práce sa už nejako vyrovnám.

Počas skúškového je pre mňa ťažké udržať sa v pohode telesne aj duševne. Stáva sa mi, že priberiem, že prídem o polovicu vlasov, že mám príšerne obhryzené nechty. Akosi zle spím a som viac podráždená. A preto sa vždy teším na to obdobie, počas ktorého si oddýchnem. Začiatok semestra je na oddych vždy fajn – prednášky sa ešte len rozbiehajú a mne začína vyučovanie až v stredu a končí vo štvrtok.

Dnes pri prechádzkach ma však zaujala iná vec. Napriek mrazu, ktorý vonku vládol som sa cítila akosi jarne. Už dlhý čas mi chýbajú kvetiny a každodenné slnko – ja viem, že až bude konečne jar a prehupne sa leto, bude s láskou spomínať na chladné rána, keď som sa nepotila, ale teraz mi to chýba. Tieto úvahy ma celkom donútili ponoriť sa do vlastného šatníka a hľadať jarné veci. A ostala som prekvapená, pretože mám len pár vecí.

Počas minulého roka som rýchlo pribrala a rýchlo schudla. Keď som pribrala, väčšina mojich vecí putovala do koša. Leto som zasvätila cvičeniu a zdravému stravovaniu, ale nové oblečenie som si kúpila až na jeseň. Zatiaľ je to v poriadku – mám plný šatník teplých svetríkov a bavlnených tričiek s dlhým rukávom. Ale žiadne letné topy ani nohavice. Veľmi dúfam, že doma ešte nájdem niečo, čo prežilo moje šatníkové čistky.

Veľmi sa teším na pohodlné tenisky, voľné nohavice a tričká s krátkym rukávom. A pocit byť opäť pripravená ísť von za 5 minút. Chýba mi ten čas, kedy je vonku dlho svetlo a ja môžem chodiť na dlhé prechádzky a zabehať si. Toto všetko mi veľmi chýba!

Zdroj fotiek: Pinterest