Archívy autora: KatkaInk

Zdravé prikázania

Stravovať sa zdravo a vyvážene vie byť naozaj ťažká úloha. Musím sa priznať, že často som skĺzavala k tomu, že som rátala kalórie alebo kupovala len veci s označením bez tuku alebo bio. Nepomohlo mi to. Moja hmotnosť sa neustále zvyšovala aj napriek tomu, že som v obchodoch nechávala nemale čiastky za relatívne zdravé potraviny. Inokedy som mala zase obdobia, kedy som žila len na troch malých jedlách denne a potom som za víkend do seba dokázala dostať päť zmrzlín a utešovala som sa tým, že sú bezlaktózové a bezlepkové a teda aj zdravé.

Dnes už viem, že väčšina vecí, ktoré som vo svojom stravovaní robila neboli najšťastnejšou voľbou a odrážali sa na mojej zvyšujúcej sa hmotnosti. Stravujem sa bezlepkovo a bezlaktózovo kvôli svojmu zdravotnému stavu a bez cukru z vlastného slobodného rozhodnutia. Často sa stretávam s výhovorkou, že nie je čas na zdravé varenie alebo ingrediencie sú drahé či ťažko zohnateľné. Ako študentka molekulárnej biológie v Prahe dokonale chápem čo znamená nedostatok času a často aj financií (obdobie nákladného nakupovania mám už našťastie za sebou).

Bezlepková dieta vie byť finančne nákladná – začínala som tak ako snáď každý celiatik s keksami od zahraničných značiek a múčnymi jedlami niekoľkokrát do týždňa. Bezlepkové potraviny sú naozaj prehnane drahé a bohužiaľ nie sú pre telo prospešné, pretože väčšina z nich je plná cukru a chemických aditív. Prejsť na prirodzene bezlepkové potraviny bolo jedno z mojich najlepších rozhodnutí a ocenila to moja postava aj moja línia. Nie je pravdou, že pripravovať zdravé jedlá je časovo a finančne náročné ak človek vie ako na to. Ja som sa to musela naučiť aj napriek šialenému pracovnému tempu.

Kým kedysi môj jedálniček stál hlavne na keksoch, kupovaných pudingoch so šľahačkou a polotovaroch, dnes som ho založila na zdravších náhradach. Nie je ťažké osvojiť si pravidlá vďaka ktorým je nové stravovanie chutnejšie, lacnejšie a najmä zdravšie.

  1. Pečivo na raňajky nie je žiadny hriech

Predtým som pečivo na raňajky nejedávala. Moje bežné raňajky tvoril jogurt, pri ktorom som bola nadšená ako zdravo som vyrišila raňajky. Problém nastal vždy približne o hodinu, kedy som začínala byť hladná, podráždená a nevrlá na každého. Začala som kupovať bezlepkový cereálny chlieb, ktorý každé ráno strčím do hriankovača a potom zdobím podľa nálady – s medom a orieškami, vegánkou nutelou, šunkou a Lučinou. Možností je neúrekom a vždy sa dá vybrať medzi sladkými a slanými raňajkami.

Výbornou alternatívou sú aj nátierky, ktoré som si obľúbila doma. Napriek tomu, že mamina ich robí už roky, ja som nad nimi vždy ohŕňala nos. Mojimi favoritmi sú šunková, bryndzová a cesnaková. Ak nestíham nátierku robiť ráno, prichystám si ju večer – veď je to približne 5 minútová záležitosť.

2. Všetky farby na tanieri nezahŕňajú polevy na koláčoch

Jedno veľmi staré pravidlo hovorí, že na tanieri by sa mali vyskytovať všetky možné farby. Ja som toto pravidlo dodržiavala svojsky – mala som na tanieri koláče s rôznymi farebnými polevami, ale zdravá som z toho zrovna nebola aj keď boli koláče bezlepkové. Dnes sa snažím toto pravidlo dodržiavať s nakrájanou zeleninou. Ak si to porovnám cenovo – zelenina alebo ovocie ma v obchodnom dome alebo na farmárskom trhu vychádza lacnejšie ako bezlepkové keksy (balenie za 90 Kč).

3. Polievka je základ

Naozaj nenávidím kuraciu polievku – nemôžem ju vidieť, cítiť, byť v jej blízkosti. Ale averziu som pociťovala voči všetkým polievkam bez ohľadu na to, akú uvarila mamina. Keď som však prišla posledné prázdniny domov s oznámením, že vážim 83 kíl (meriam 163 cm) a hrozí mi cukrovka, mama radikálne zakročila a ja som bola nútená vziať polievky na milosť. A oplatilo sa. Nielenže moja váha momentálne klesla na 67 kíl, ale vďaka zeleninovým polievkam sa mi zlepšila aj pleť a chorá som bola zatiaľ len raz.

Pri polievkovej tradícii som ostala aj teraz. Počas obedu väčšinou niekde lietam buď kvôli škole alebo práci, ale večer si ju stihnem spraviť. Stalo sa pre nás s Filipom tradíciou, že miesto večerného jedenia syru, koláčov a cukríkov, večeriame polievku. Jej prírpava je ľahká – mrkvu, petržlen, vňať, zemiak, cibuľu, zeler a vlastne všetko čo chladnička dá (naríklad hrášok, brokolicu alebo karfiol) dám ho hrnca s vodou, ochutím agetou, soľou a korením a nechám variť približne 45 minút. Ta dá – zeleninová polievka je na svete. Rôzne kombinácie zeleniny mi zaručia, že mám rôznorodú večeru a nemusím sa pchať pečivom a inými kalorickými vychytávkami, ktoré ma na večer len zbytočne zaťažia.

4. Ovocie doobeda, zelenina poobede, smoothie nikdy

Staré pravidlo o jedení ovocia a zeleniny má skutočne pravdu – vyplýva to najmä z toho, že cukry obsiahnuté v ovocí dokáže náš organizmus stráviť naozaj lepšie v doobedných hodinách a večer má s nimi problémy, preto sa ukladajú v podobe tuku na tých najnevhodnejších miestach. Pri mojom dennom režime je pre mňa naozaj ťažké dostať do seba dostatok vitamínov, minerálov a vlákniny preto som to riešila formou smoothie. Veď neustál počúvam z každej strany aké je zdravé, výživné a skvelé.

Len mi akosi nikto nenapísal aké je kalorické. Ak sa nad tým teraz zamyslím, len v smoothie dokážem zjesť tri rozmixované banány, hrsť jahôd a čučoriedok. Ak si to naložím na taner, s najväčšou pravdepodobnosťou to nezjem a posuniem Filipovi, aby mi pomohol. Ovocie je pre mňa výborná náhrada za koláče a keksy, ktorými som sa predtým dopovala, ale radšej si ho doprajem v normálnej a nie mixovanej forme.

Nie som zeleninový nadšenec a napriek tomu, že doma sme mali záhradku s domácimi paradajkami, uhorkami, redkvičkou či šalátom, oveľa radšej som siahla po Horalke. V Prahe sme si zvykli s Filipom variť aspoň na obed, ale zelenine patrilo na tanieri v porovnaní so zemiakmi a mäsom málo miesta. Napriek tomu, že sme v podobe mäsa a zemiakov zjedli kalorický obed, bola som o chvíľu opäť hladná a môj výlet po kuchyni sa mohol začať. Rozhodla som sa obrátiť pomer – zmenšila som porciu mäsa a zemiakov a zelenine vyhradila celú polovicu taniera. A oplatilo sa – žiadne výlety po kuchyni už nemusím absolvovať.

5. Pitný režim je základ

Hovorí o tom snáď každý výživový poradca. Ak si hladná, ubezpeči sa či to nie je len prezlečený smäd. Ak som do seba dostala za deň liter vody, bolo to veľa. Ale dokázala som do seba dostať tri balenia bezlepkovývh keksov a jeden krémový koláč. Neuznávam pravidlo normovaných litrov vody, pretože sú dni, kedy potrebujem do seba dostať tri litre a sú dni, kedy mi úplne stačí niečo pod dva litre. Voda je však základ a bez nej sa nepohnem nikam. Vyplavuje škodlivé látky, pomáha bojovať s únavou a mne osobne pomáha nejesť všetko ako zmyslov zbavená.

6. Kefírové mlieko na prvom mieste v chladničke

Napriek tomu, že držím bezlaktózovú diétu, mám povolené kyslé mliečne výrobky. Často sa mi stáva, že ma chytajú nesmierne záchvaty hladu a zožrala by som všetko, čo máme v byte. Navyše mi niekedy veľmi chýba moja obľúbená zmrzlina, ktorú som jedávala na kilá. Vtedy otvorím chladničku a pochutím si na chladenom kefírovom mlieku.  Kto nevyskúšal, neuverí aká dobrota to môže byť.

Nemala som na výber, či chcem alebo nechcem začať so zdravým stravovaním. Lekár ma postavil pred voľbu či sa chcem zdravo stravovať alebo chcem mať do Vianoc inzulín. Nikto sa ma nepýtal či na to mám čas a budem to zvládať. Nikto sa ma ani nepýtal, či sa chcem učiť variť nové a zdravé recepty. A preto som nemala ani priestor na výhovorky typu je to ťažké, je to drahé a nemám na to čas. Zo dňa na deň som musela zmeniť stravovacie návyky. Zvládla som to a okrem obsahu mojej chladničky som zmenila aj veľkosť oblečenia z XL na S. A ten pohľad do zrkadla za to stojí.

Ako vytvoriť halloweensky svietnik

K halloweenskym oslavám neodmysliteľne patrí vyrezávaná tekvica – v minulosti bola symbolom ochrany pred dušami, ktoré počas halloweenskej noci vstupujú do nášho sveta, a dnes sa pre nás stala práve symbolom domácností, ktoré sa rozhodli túto tradíciu pustiť si viac k telu. Usmiate tváre, strašidelné tváre – fantázii a predstavivosti sa medze nekladú, ale hlavné je dať si pozor pri vyrezávaní, aby na konci ostal rovnaký počet prstov ako na začiatku.

Ja som veľký fanúšik vyrezávaných tekvíc a túto tradíciu sme praktizovali už doma s rodičmi. Prirodzene, najväčšiu radosť mal náš psík Bodrík, ktorý na chudáka svetlonosa štekal každý večer, keď sme v ňom zapálili sviečku. Tento rok sa našej domácej tekvici stala nehoda – usadila sa v nej pleseň. Nechceli sme riskovať, že sa pleseň rozšíri z nej po celom byte, ale zároveň sme nechceli ostať na Halloween bez tekvice – možno som trochu poverčivá. A tak nastúpila na scénu zaváraninová fľaša, temperové farby a veľká dávka predstavivosti.

Na tekvicový svietnik som potrebovala:

  • zaváraninovú fľašu
  • lepidlo
  • obväz
  • nožnice
  • temperové farby
  • štetce a misky na farby
  • čiernu fixku

Na základnej škole nepatrila výtvarná výchova medzi moje silné stránky a napriek tomu ma teraz chytá túžba zas sa zababrať celá od farby alebo lepidla. Začala som tým, že som zaváraninovú fľašu celú vyčistila, aby na nej neostali žiadne nečistoty.

Na fľašu som z každej strany naniesla lepidlo.

Na lepidlo som priložila obväz, na ktorý som naniesla ďalšiu vrstvu lepidla, aby bol dobre fixovaný a nezošmykol sa mi. Vznikla mi kompaktná vrstva lepidla, ktorá obväz pevne držala na mieste. Natretú fľašu som nechala tri hodiny schnúť, aby sa na lepidlo dalo maľovať.

Lepidlo bolo už po dvoch hodinách zaschnuté dosť na to, aby som naň mohla maľovať, ale radšej som mu nechala ešte hodinu, aby sa mi nerozmazala farba. Na maľovanie som použila bežné temperové farby dostupné v každom papierníctve (ja som ich doma dokonca zohnala v potravinách!).

Natretú fľašu som nechala schnúť približne hodinu, aby sa na ňu dal namaľovať svetlonosov ksichtík a čierna farba sa mi nevpila do oranžovej. Zadnú stranu som namaľovala ako steh, aby nebolo príliš videteľné miesto, kde sa spájajú obväzy. (P.S. obväz som dala len v jednej vrstve, aby mi cez jeho otvory prenikalo svetlo).

Po hodine farba celkom dobre zaschla a čiernou temperovou farbou som namaľovala svetlonosov ksichtík. Kým oranžovú farbu som dosť riedila vodou, aby sa lepšie roztierala na celej ploche, čiernu som riedila minimálne, aby som neporušila vrstvu oranžovej farby pod ňou. Odporúčam hneď po domaľovaní zapáliť vnútri čajovú sviečku, aby farba aj spodná vrstva lepidla rýchlejšie vyschla.

Ta dá – dielo je hotové. Ostáva už len uviazať zelenú mašľu na svetlonosa a zapáliť svieču. Výhodou môjho svetlonosa je, že nezhnije ani ho nenapadne pleseň. Už ho musím chrániť len pred vlastnou nemotornosťou.

Koniec týždňa

Celé štyri týždne tretieho ročníka vysokej školy sú jeden nekončiaci Kolotoč povinností. Pripraviť si podklady na každú kapitolu bakalárky a hodiť ich do citačného programu, ktorý častejšie hnevá ako poslúcha a povedať o ňom, že funguje ako švajčiarske hodinky by bola bohapustá lož. Ďalšie povinnosti do školy a nekonečný kolotoč prípravy článkov na semináre katedry.

Celkom sa teším, že zajtra cestujem domov. Dnešné balenie prebehlo v poriadku a celkom ma zaráža, že môj kufor je okrem darčekov domov prázdny. Stále mám pocit, že som musela určite niečo zabudnúť. Na to prídem buď zajtra vo vlaku alebo až doma – ale aj tak verím, že mám všetko a nebudem zajtra pojašene stresovať.

Tak ma dnes napadlo, že rubrika o bezlepkovom varení na mojom blogu trochu stagnuje a chcelo by ju jemne vylepšiť a doplniť. Nie je to tým, že by som nemala žiadne nové receoty – po prechode na nové stravovanie sa toho celkom dosť nahromadilo, ale akosi nikdy nemám odvahu fotiť a písať o jedle. Myslím, že v tom by som sa mala polepšiť.

Rovnako ako by som chcela prinášať oveľa viac svojich nových tipov ohľadom stravovania. Po prejdení na nový typ stravovania som nielen stratila kilá, ktoré mi uberali na sebavedomí a pochytila som nové stravovacie návyky – napríklad ako nahradiť nezdravé mňamky zdravými potravinami. Takže aké je dnešné predsavzatie? Priniesť v nových článoch viac zdravia a viac inšpirácií na lepšie bezlepkové stravovanie.

Zdroj fotiek: Pinterest

Čo pre mňa znamená Halloween

Halloween je vnímaný ako americký sviatok, ktorého tradície poznám najmä z filmov. Atmosféra Halloweenu mi vždy pripadala očarujúca a veľmi sa mi páčila myšlienka detí a dospelých oblečených v maskách. Halloween ma jednoducho nadchol a niečo také som nikdy necítila počas našich Dušičiek. V mojej rodine sme vždy navštívili cintoríny a spomínali na blízkych, ktorí už s nami nie sú. Lenže ja som tých ľudí nepoznala. Nestretla som ich a nemám spomienky s nimi, na ktoré by som mohla spomínať. A preto som mala vždy ten pocit, že Dušičky na deti zabúdajú, sú smutné a pochmúrne, kým Halloween je veselý ekvivalent.

Nemám pocit, že zahadzujem svoje tradície, pretože pre mňa su tradície zvyky, ktoré si sama vytvorím, s radosťou ich dodržujem a sú pre mňa niečo, na čo sa teším. Nikdy som neuznávala slepé dodržiavanie tradícií, len preto, lebo sa to robilo aj predtým a musí sa to robiť aj teraz. Preto som si urobila svoje tradície a Halloween je jednou z nich.

Každý rok, týždeň pred Halloweenom, si kúpim tekvicu a tú potom s Filipom vyrežeme. Tento rok sme stvorili naozaj krásneho svetlonosa – je to aj tým, že tento rok sme si kúpili pravú halloweensku tekvicu, ktorá sa konečne nenakláňa do žiadnej strany a pevne stojí. Presne na Halloween, 31.10. si urobíme nejaké dobroty (samozrejme zdravé), pustíme si nejaký strašidelný  film (alebo niečo iné z našej filmotéky) a budeme si užívať Halloween v papučovej kultúre.

Možno pre liberálnejší prístup k sviatkom mám rada Prahu. Tu ma nikto nebude súdiť za to, že vyrezávam tekvicu ani za to, že som sa rozhodla kúpiť umelé netopiere ako dekoráciu. Na dedine existuje určitý zaužívaný spôsob, ktorým všetci idú a vybočiť z davu je neprípustné (aspoň ja som mala ten pocit z našich susedov). Obchody v Prahe ponúkajú širokú škálu produktov a je len na mne či sa rozhodnem pre Halloween alebo Dušičky. Nikto na mňa nebude v obchode pohoršene zazerať ani mi vyčítať, že sa opičím po Američanoch. Neopičím sa po nikom, len som už vo veku, kedy nastal čas na vlastné rozhodnutia a vlastné tradície.

Osobne som toho názoru, že na svojich blízkych si môžem spomenúť ktorýkoľvek deň v roku a nemusí to byť vyhradený deň, ktorý sa kedysi dávno uzákonil. Nech sa na to pozriem, z ktorejkoľvek strany, aj my sa po niekom opičíme. Dušičky sme si vytvorili my a nie je to náš pôvodný sviatok. A preto ak chceme hovoriť o našich pôvodných tradíciach – chcete vedieť tajomstvo?

Starí Slovania – naši predkovia – dávali pred dom uhlíky, ktoré dávali neskôr do vyrezávanej repy alebo tekvice, aby odplašili duše mŕtvych alebo im ukázali správnu cestu a tie ich potom nemátali celý rok. Počas tohto dňa sa verilo, že sa zmazáva hranica medzi svetom živých a mŕtvych a duše sa vracajú zo záhrobia. V tento deň sa piekli koláčiky a rozprávali sa duchárske historky. Pripomína Vám to niečo?

Zdroj fotiek: Pinterest

Prudko nevyhnutné

Už nejaký ten čas uvažujem, že vám napíšem o mojich jesenných láskach – produktov bez ktorých si jeseň neviem predstaviť. Moje posledné nákupy priniesli do môjho šatníka nielen opäť veľkosti S a M (Po XL je to celkom vítaná zmena), ale aj veľmi veľa krásnych jesenných farieb. Roky som napríklad vôbec nenosila žltú – nemala som v šatníku jediný žltý kúsok a to len preto, že som si kedysi pred sto rokmi prečítala v jednom dámskom magazíne, že k môjmu typu pleti sa žltá nehodí. Netuším ako som mohla byť taká hlúpa, ale keď som si pred pár dňami vyskúšala v Calliope žltý sveter, nemohla som uveriť, že kvôli takej hlúposti som sa vzdala úžasnej jesennej farby.

A tak som z krabíc, kam odkladám nenosené oblečenie, vylovila žltú. Vrátila sa ku mne na svetroch, tričkách ale aj na šále a kabelke. A vôbec neľutujem. Žltá pre mňa predstavuje optimistickú farbu, ktorá dokáže rozjasniť každý úpršaný jesenný deň. A posledné dni to naozaj vonku vyzeralo tak, že jeseň sa plne hlási k slovu a úradujúce babie leto je preč. Preto je žltá pre mňa tento rok nevyhnutnosťou. Žltý sveter som tento rok zohnala v jesenných výpredajoch v Calliope a je naozaj super teplý a príjemný.

Žltý šál som objavila v Orsay a musím sa priznať, že to bola láska na prvý pohľad. Tak trochu som ani nemala na výber, pretože ten deň som si zabudla šál doma, bola som prechladnutá a vonku začínalo ako na potvoru pršať a fúkať. Napriek tomu som s ním naozaj spokojná. Je jemný a zároveň teplý – ideálny na jeseň a možno aj na zimu.

Žltú tašku som objavila vo výpredajoch, už si ani nepamätám, kde. Stála ma naozaj smiešnu sumu a bola som rada, keď som ju po čase opäť objavila v šatníku, plne odhodlaná ju opäť zamiešať do školských kombinácií – je pristranná a dobre drží tvar. Jednoducho je vhodná na to, aby som do nej vopchala všetko, čo v škole potrebujem.

Tento týždeň to vyzerá tak, že ich už nevyužijem, pretože hlásia daždivé počasie a ja nemám rada pocit mokrých nôh. Ale mám naozaj rada počas suchých dní konversky! Nie som prívržencom a obdivovateľom vysokých opätkov (najviac ma na nich štve, že sa na nich neviem dostať rýchlo všade tam, kam potrebujem). Ale tenisky a zvlášť konversky sú pre mňa ako stvorené. Som majiteľkou len jedného páru bielych teniesiek, ale zbožňujem ich. Sú pohodlné, dobre sa v nich existuje a dajú sa zladiť k takmer všetkému.

Z kozmetických nevyhnutností som si obľúbila dva produkty od Manufaktury. Sprchový gél od Manufaktury s vôňou slivky je moja stará láska. Milujem tú hrejivú vôňu, ktorá ostane v sprche aj na mojej pokožke, je naozaj úžasná! Slivkový sprchový gél som dostala od kamarátky a je mi trochu ľúto, že ho už neviem nájsť na stránkach Manufaktury v stálej ponuke. Celá slivková rada mi trochu pripomínala vôňu perníku alebo slivkového džemu, ktorý ide do perníkov.

Mojou novou láskou od Manufaktury je nový vlasový sprej s výťažkom piva. S príchodom jesene mi začali vo veľkej miere padať vlasy. Keďže si chcem nechať svoju hrivu podrásť, celkom ma vytočilo nachádzať každý večer v umývadle chumáče vlasov a už som sa nechcela dopovať ďalšími vitamínovými doplnkami.

Pivový sprej na vlasy používam každý večer a musím sa priznať, že to trochu zmiernilo vypadávanie vlasov – celkom dosť mi ich už ostáva na hlave. Nie je výrazne parfémovaný a na vlasoch ho necítiť takmer vôbec, čo mi úplne vyhovuje. Je super, že neobsahuje žiadne ropné produkty a preto je vhodný pre citlivú pokožku.

Moje jesenné nakupovanie sa scvrklo sa nákup pár tričiek, svetrov a jedného šálu, ale napriek tomu som s ním naozaj spokojná. Prinieslo do môjho šatníka pár noviniek a rozhodne veľa farieb a vzory, ktoré predtým u mňa bývali výnimkou. Nenechajte sa strhnúť radami módných a dámskych časopisov, ktoré vám chcú tvrdiť, ktorá farba je vhodná a ktorá nie. Každý musí prísť sám na to, čo mu pristane a najmä v čom sa cíti super.

Zdroj fotiek: Orsay, Manufaktura, Pinterest