Archívy autora: KatkaInk

Len ja!

Po Vianociach si opäť raz sadám za svoj notebook s odhodlaním napísať pár riadkov. Mám svoje dôvody, prečo som sa neozývala dlhší čas a prečo na mojom blogu chýbali tradičné vianočné posty o tom, akým darčekom obdarovať svojich rodinných príslušníkov. Pred Vianocami som mala šialene hektické pracovné tempo – čakala ma prvá prezentácia pred katedrou antropológie a článok, ktorý som si vybrala bol pre mňa náročný, ale rozhodla som sa, že miesto fňukania zatnem zuby a pustím sa do toho. Moja námaha priniesla svoje ovocie a prezentácia dopadla na výbornú. Okrem školy ma čakalo dorábanie vecí do práce, zháňanie darčekov a vynechať nemôžem ani vianočné upratovanie, ktoré k Vianociam neodmysliteľne patrí. Ani som nepostrehla a bol Štedrý deň.

Som si istá, že pri všetkých vianočných tutoriáloch a inšpiráciach na iných stránkach, mi neaktivitu počas týchto sviatkov budete môcť odpustiť. A ak nie, naučím sa s tým existovať. Posledné dni však pritiahla moju pozornosť iná téma. Mám pocit, že z každej strany ku mne dolieha ničenia snov. Veď to poznáte – pre niečo sa úplne nadchnete, ale okolie vám vôbec nepraje. Okolo vás sa rozrastá počet zlých jazykov o tom, ako by ste mali prestať cvičiť, zdravo žiť alebo sa prestať snažiť dostať sa na školu, po ktorej túžite. Veď to aj tak nemá zmysel.

Prešli sme si tým všetci – aj ja. Vždy sa pre niečo rýchlo nadchnem – pre kreslenie, pre jógu, pre zdravé stravovanie, pre tvorenie blogu, pre školu, pre novú prácu… Rovnako ako u každého, aj u mňa prvotné nadšenie pohasne a potom sa musím premáhať, aby som sa do činnosti opäť pustila. Mojim šťastím je, že sa pre danú vec dokážem nadchnúť opäť. Mám úžasnú rodinu. Filip, moji rodičia i starí rodičia ma podporujú v každej maličkosti, pre ktorú sa rozhodnem. Ochotne si zvykajú na každú diétu, ktorá ma postihne a snažia sa ma podporovať, aby som vydržala. Mám obrovské šťastie a som si plne vedomá toho, že nie každý je na tom tak ako ja.

Ale bohužiaľ aj ja musím niekedy vychádzať zo svojej ulity. S hrdosťou celému svetu oznamujem, že som čudná – dokonca veľmi čudná. Nepijem alkohol a diskotéky ma nebavia (dokonca ma celkom vytáčajú pozvánky, ktoré chodia na môj facebookový účet). Predstava ideálneho večera u mňa začína na pohodlnej pohovke, v zajkových papučiach s dobrou knihou a teplým čajom. Typy ako ja zjavne lákajú ľudí presviedčať ma, že to, čo som si vzala do hlavy nie je možné.

Študovala som na základnej škole v našej malej dedinke a pre svoje ďalšie štúdium som si vybrala gymnázium, ktoré podľa mnohých za veľa nestálo. Nebrala som ohľad na ľudí, ktorí mi radili, aby som si vybrala inú školu a musím sa priznať, že moja tvrdohlavosť mi bola na škodu. Vždy som vedela, že chcem študovať v Prahe na Karlovej univerzite. Ale na strednej som si prvýkrát zažila podkopávanie nôh od tých, ktorí ma mali viesť. Nepotrebujem, aby mi niekto šľapal cestičku – už rodičia ma naučili, že tento postup nemá žiadny zmysel a stane sa mi osudným. Skôr ma vytáčalo to neustále tvrdenie, ako nemám šancu sa do Prahy dostať.

Som tvrdohlavá a keď si postavím hlavu, nepresvedčí ma nik. A tak to bolo aj tu. Mala som dve možnosti – sklopiť hlavu a uznať, že ja, dievča z malého mesta, na Prahu nemá. Alebo sa zaťať a splniť si to, po čom som túžila. A tak sa aj stalo. Makala som, robila projekty, pracovala na všetkom, do čoho sa ľuďom okolo mňa nechcelo. A Karlovka ma prijala – bez prímacích skúšok. Mala som vtedy chuť sa vysmiať všetkým, ktorí tvrdili, že ja nemám šancu a budem šťastná ak sa dostanem na vysokú školu v Košiciach alebo Bratislave.

A rovnako je to so mnou vždy: nemám šancu vybudovať úspešný blog. Stalo sa, oškrtnuté zo zoznamu. Začínam mať pocit, že neprajníkov, ktorých mi osud posiela do cesty mi neposiela, aby ma zrazil na kolená. Posiela mi ich preto, aby som vďaka ich rečiam dosiahla nové ciele a bola ešte lepšia. Reči majú len takú váhu, akú im my dáme. Ja sama rozhodnem, ako budem ďalej napredovať – nikto iný. Len ja!

Zdroj obrázkov: Pinterest

5 000 kroková výzva

Som človek, ktorý sa veľmi rád púšťa do nových vecí a zvláda prekážky. Môj život by sa určite nedal opísať slovom pokojný – vždy niečo skúšam, objavujem alebo tvorím. Raz za čas ma pravdaže chytí úplné vyčerpanie, rovnako ako každého, a vtedy zvyčajne ostávam celý deň v posteli s obľúbenou knižkou a šálkou zeleného čaju. Ale na druhý deň sa púšťam do novej výzvy.

Nie som ten typ, ktorí stále na niečo čaká. Ak si dám predsavzatie, plním ho hneď a nečakám na magický úder polnoci nového roku. Pred dvoma týždňami na napadlo pustiť sa do ďalšej výzvy, tentokrát zameranej na moje zdravie. Všimla som si, že v poslednom čase sa príliš často nehýbem na čerstvom vzduchu. Dni sú kratšie, počasie sychravé a komu by sa chcelo každý deň sa obliekať a mrznúť na daždi počas behu? Navyše som dosť nebezpečná, keď chodím a behať po chodníku pokrytom ľadom sa mi nezdalo ako dobrý nápad pre moje nešikovné nohy.

Väčšinou som zavalená prácou – nesťažujem sa, svoju prácu milujem. Tvorím články pre rôzne portály, pripravujem sa do školy alebo sa venujem tvorbe novej kuchárskej knihy. Jednoducho – mám toho vždy nad hlavu a niektoré dni nie je šanca pohnúť sa z bytu. Preto sa moja výzva týkala chodenia von – každý deň počas celého týždňa spravím na čerstvom vzduchu aspoň 5 000 krokov.

Musím sa priznať, nečakala som, že by to bolo až také náročné. Kým som chodila na strednú školu, nerobilo mi žiadny problém urobiť na ceste do školy a zo školy aj 10 000 krokov. Ale to som samozrejme nemusela riešiť polovicu problémov, ktoré na mňa strihnu od samého rána ako vstanem. Nemala som prácu, škola nebola ani zďaleka tak náročná a môj diár neplnili stretnutia a povinnosti, ale pár ľahkých testov každý týždeň. Ešte šťastie, že som tvrdohlavá a keď niečo chcem, nemienim sa vzdať.

Do školy chodievam každé ráno autobusom a metrom a na tejto trase som urobila približne 800 krokov. Hneď v prvý deň som sa rozhodla autobus vynechať a prejsť sa na metro peši. Vedela som, že je to celkom slušná vzdialenosť, pretože počas leta v honbe za zhodením 15 kíl som chodila a behala túto vzdialenosť každý deň. Do školy sa mi našťastie podarilo prísť načas aj keď slušne udychčanej, ale s úsmevom na tvári.

Po škole som však prišla na to, že sa mi ešte stále plánovaný počet krokov nepodarilo urobiť. A tak som sa rozhodla autobus vynechať úplne. Chodila som nakupovať, vyzdvihávať zásielky na poštu či do obchodov peši. Bola to pre mňa zmena a často som nadávala na škaredé počasie, dážď či vietor. Ak sa mi v ten deň pri vybavovaní povinností nepodarilo splniť stanovený počet krokov, chodila som sa večer prejsť pomedzi domy v našej štvrti.

Každý deň som sa však cítila šťastnejšia a spokojnejšia, že som svoj denný plán splnila. Na konci týždňa som skutočne mala nachodený svoj cieľ, dokonca som zvládla viac ako som pôvodne plánovala. Na počítanie krokov som používala aplikáciu vo svojom telefóne – Zdravie.

A výsledok mojej výzvy? Som spokojnejšia, lepšie naladená, menej unavená a ľahšia o dve kilá. Navyše sa mi zdá, že mám lepšiu pleť. Začala som uvažovať, že svoje prechádzky na 5 000 krokov zaradím do svojho denného rozvrhu. Veď za to stoja!

Zdroj fotiek: Pixabay, Pinterest

Nové Vianoce

Tieto Vianoce budú pre mňa iné. Budú to moje prvé sviatky, počas ktorých nebudem každé ráno raňajkovať vianočné koláče a budem sa obmedzovať s ohľadom na všetky svoje alergie a intolerancie. Mnohých by moje stravovanie vydesilo – žiadny lepok, laktóza, rafinovaný cukor a dlhý zoznam alergií, ktoré budem musieť zohľadniť. Ale už vôbec nie som vydesená. Alebo som oveľa menej vydesená, ako som bola v lete, keď na ma doľahli všetky zlé správy. Naučila som sa jesť zeleninu a ovocie a nahrádzať nimi koláče, zákusky, sladké cereálie aj vyprážané jedlá, ktoré som predtým naozaj zbožňovala. Všetko ide ľahšie, keď mám podporu a chuť na sebe pracovať.

Vianoce budú skutočne iné. Miesto toho, aby som bola vydesená, sa na ne veľmi teším. Či už je to celiakia, laktózová intolerancia, histamínová intolerancia či vysoký cukor, so všetkým sa dá pracovať. A ja som skutočne pracovať chcela. Chcela som sa naučiť inak stravovať a chcela som skúsiť, aké to je mať opäť veľa energie a nadšenia. Všetko na mňa predtým doliehalo – aj myšlienka ako sa zvládnem stravovať v Prahe počas semestra. Hoci varím rada, zeleninu som nikdy neobľubovala – radšej som mala sladkosti. Ale zapracovala som na svojom stravovaní a zapracovala som aj na svojej postave, s ktorou som momentálne veľmi spokojná, ale teším sa až začnem na jar opäť behať a tráviť viac času vonku.

Jedna z vecí, ktoré ma nesmierne tešia je, že tieto Vianoce nepriberiem toľko ako tie minulé. Niežeby som sa nemala rada taká, aká som, ale hnevá ma pocit úzkych nohavíc a hnevá ma upadajúca kondička. Tento rok som sa dokonca rozhodla pustiť do svojich predsavzatí oveľa skôr. Začala som chodiť na dlhé prechádzky (v zime sa mi nebehá zrovna najlepšie) a zaradila som do svojho jedálnička oveľa viac vegetariánskych jedál. Mäso mám rada, ale keďže som ho jedla v podstate každý deň, začalo mi už ísť pekne na nervy.

Moje nové Vianoce sa budú niesť v duchu nie odriekania, ale skúšania nových receptov. Každý rok ma veľmi štvalo, že počas Vianoc priberám a vždy som sa upierala na nový rok, ktorý mi sľuboval zhodenie kíl a nabratie novej energie. Lenže nový rok nepredstavuje žiadny čarovný okamih, ktorý všetko zmení. A tak som sa rozhodla, že počas Vianoc nepriberiem. Ako na to?

  • Zdravé stravovanie neopustím ani počas Vianoc
  • Nezdravé jedlá budem ochutnávať, nebudem sa napchávať akoby to bolo moje posledné jedlo
  • Pitný režim je dôležitý – vďaka nemu nebudem po Vianociach vyhádzaná vyrážkami ako nejaká exotická jedovatá huba
  • Hýbala som sa do Vianoc a budem aj počas nich – 15 minút cvičenia mi z časového rozvrhu neukrojí žiadnu obrovskú časť a navyše sa dá cvičiť aj počas reklám v rozprávkach

  • Prechádzky patria ku každému dňu – ak nemôžem behať, môžem chodiť a aj 5000 krokov denne je lepšie ako vôbec nič
  • Zeleninová polievka na večeru je základ – aj keď z chladničky lahodne voňajú iné dobroty
  • Sušené ovocie a oriešky môžu priniesť rovnakú radosť ako podnos plný koláčikov, ale neprinesú už zbytočné kilá

Veľa ľudí prikladá jedlu zbytočne oveľa väčšiu dôležitosť akú skutočne má. Tieto Vianoce sa chystám užiť si koláčiky, pečenú kačku aj domácu knedľu a zemiakový šalát. Ale nechystám sa prejedať ani postaviť svoj vianočný jedálny lístok na nezdravých pokušeniach. Chystám sa ochutnávať a pochutiť si na všetkých dobrotách doma. Ale na svoje staré dobré zásady zabudnúť nechcem.

Vychytávky pre zdravé vlasy

Moje vlasy bývajú zvyčajne jedna veľká katastrofa. Nech sa snažím ako veľmi chcem, aj tak si robia, čo chcú a vytvoriť z nich účes, ktorý by vydržal dlhšie ako prvých päť minút vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a tiež laku na vlasy. Už dávno som zabudla, koľko starostí s nimi je. Posledných 6 rokov som stále uberala zo svojej dĺžky až som skončila takmer holohlavá a povedala som si, že je načase nechať vlasy rásť. Počas leta s nimi veľa práce nebolo. Nechávala som si ich pravidelne zarovnávať, pretože každá časť rástla inak a preto moje vlasy budili dojem neupraveného vrabčieho hniezda. Problém nastal až teraz v zime.

S prvými chladnými dňami som si všimla, že sú moje vlasy oveľa suchšie, viac sa lámu a opäť ma začal trápiť aj problém s vypadávaním, ktorý sa mi v lete darilo krotiť vďaka rôznym sprejom na vlasy a šampónu na aktiváciu rastu vlasov. V zime mi však ani jeden nebol veľmi nápomocný a moje vlasy viac pripomínali vysušenú slamu ako lesklú hrivu, o ktorej som v lete snívala. Vedela som, že s tým musím niečo urobiť a hľadala som riešenie. V lete mi veľmi pomohla rada Schwarzkopf Professional Bonacure a preto som sa rozhodla obrátiť sa na ňu aj s týmto problémom.

Rada Schwarzkopf Professional Bonacure poskytuje riešenie na rôzne vlasové problémy. Ja som si vybrala červenú radu, ktorá je určená na poškodené vlasy. Hneď som si objednala šampón na poškodené vlasy a masku. Oba produkty mi prišli do troch dní a mohla som veselo začať s testovaním.

Ako prvú som chcela vyskúšať masku. ktorá má vlasom poskytnúť okamžité ozdravenie a hĺbkovú regeneráciu. To bolo presne to, čo som okamžite potrebovala a tak som vlasy namočila a rozotrela masku po vlasoch. Na obale sa píše, že by mala pôsobiť okolo desať minút, ale ako je už u mňa zvykom tak som zabudla a masku som zmývala až po dvadsiatich minútach. Potom som vlasy umyla šampónom a vysušila. Bola som naozaj prekvapená, že moje vlasy, ktoré sa predtým zacuchávali a viseli úplne bez života boli odrazu nádherne jemné a lesklé.

Účinok masky som pozorovala ešte približne 4 dni po jej aplikácii a potom začali byť vlasy také ako predtým. Tak som vytiahla nový šampón, ktorý som dovtedy nechávala v skrini s vidinou, že najskôr domíňam ten, ktorý mám otvorený na poličke v kúpeľni. Počasie mi však neprialo a preto som sa pustila aj do testovania šapónu. Je jasné, že šampón nebude mať taký viditeľný účinok ako maska, ktorá je určená na hĺbkovú regenáriu, ale aj tak je rozdiel na mojich vlasoch viditeľný. Používam ho už približne dva týždne a vlasy mám pevnejšie, lesklejšie, oveľa menej mi padajú a aj na dotyk sú jemné a nepripomínajú vysušenú slamu.

Oba produkty sú naozaj vydarené, ale rozhodne ich odporúčam používať spolu, pretože len samotná maska vlasy nezachráni a o pár dní sú opäť poškodené. Spojenie masky a šampónu však vlasy udržiava krásne oveľa dlhší čas. Šampón používam pri každom umývaní vlasov a masku na vlasy raz za týždeň. Počas používania som si všimla, že vlasy mi prestali padať v celých chumáčoch, menej sa mi zacuchávajú a aj manipulácia s nimi je omnoho jednoduchšia. Sú tiež jemné a lesklé.

Masku aj šampón z rady Schwarzkopf Professional Bonacure odporúčam najmä dámam, ktoré majú problém s poškodenými a jemnými vlasmi. Napriek tomu, že moje vlasy sa ľahko mastia, rada ich nezaťažuje a ani sa nemastia rýchlejšie. Rada má aj veľmi príjemnú a špecifickú vôňu. Oba produkty zoženiete na notino.cz (notino.sk), šampón (250 ml) za 130 Kč a masku na vlasy (200 ml) za 182 Kč. Ak chcete radu vyskúšať, ale bojíte sa riskovať, z oboch produktov sú dostupné aj miniatúry v hodnote 45 Kč.

Ako vyhrať preteky s časom

Každý týždeň sa snažím vybabrať s časom. Snažím sa stihnúť všetkú prácu a medzitým sa najesť, pretransportovať z bodu A do bodu B a niekedy naivne dúfam, že si stihnem počas dňa aj oddýchnuť. Každý večer chodím do postele s pocitom, že som zas zabudla vybaviť milión vecí a nadchádzajúci deň bude rovnako hektický ako predchádzajúci, ak nie ešte viac. Som si istá, že moje pocity so mnou zdieľa nejeden človek, či už pracujúci alebo študujúci. Všetci máme toho veľa, ale ja som sa odmietla zmeiriť s pocitom vyhorenia, ktorý mi začínal hroziť každý deň tohto nešťastného semestra plného zhonu.

Doma som sa naučila, že pre každú katastrofickú situáciu treba mať vypracovaný strategický plán, v ktorom zahrniem, čo všetko sa môže pokaziť – nemusí, ale môže a väčšinou sa aj pokazí. Môj posledný semester sa skutočne začína na jednu katastrofickú situáciu podobať. Nespomínam si, že by sa toho niekedy na mňa zlietlo toľko ako teraz a to ani v maturitnom ročníku, kedy som mala pocit, že sa od nerzvozity zbláznim. Nie, maturita bola v porovnaní s týmto prechádzkou ružovým sadom.

Ale načo sa neustále sťažovať? Už v maturitnom ročníku som dúfala, že moje neustále ponosy musia aktivovať nejakú nadprirodzenú silu, ktorá mi pomôže zbaviť sa mojich starostí a vybaví za mňa všetky problémy. Nuž, nestalo sa tak a ja som si ako vždy musela pomôcť sama – aké prekvapivé. Naučila som sa, že nekonečné sťažnosti mi v ničom nepomôžu a jediné, čo musím urobiť je zaťať zuby a pustiť sa do práce. A funguje to aj dnes – na každú katastrofickú situáciu treba mať vypracovaný bojový plán. A ten môj je nasledovný:

1. Každý deň začínam rovnakými rituálmi

Úplne každý a nezáleží na tom, či ma potom čaká škola alebo vyhliadka na celý deň v mojej pracovni zavalená hŕbou povinností. Každý deň vstanem približne v rovnakom čase (vylihovanie do desiatej sa vo svete dospelých nenosí), spravím si raňajky a upracem byt. Každodenné rovnaké rituály mi pomáhaj naštartovať sa aj keď je vonku sychravo a ja by som najradšej preležala celý deň v posteli. Lenže za jeden preležaný deň sa na druhý deň platí privysoká cena.

2. To Do Listy moje každodenné 

Niekedy si hovorím, že by mi mali dávať zápisníky a lepiace papiere zadarmo a na prídel. Každý mesiac ich miniem uctyhodné množstvo na zoznamy nákupov či poznamenie si vecí, na ktoré s istotou zabudnem. Rovnaká rovnica platí aj pri zápisníkoch, ktoré s obľubou používam na písanie To Do Listov. Pre niekoho sa to môže zdať ako hlúposť, ale bez svojho každodenného zoznamu aktivít by som bola stratená, pretože keď sa pustím do práce, nevnímam čas, nejem a nepijem. Len pracujem. Zoznamy mi pomáhajú nielen nezabudnúť na prácu, ale nezabúdať ani na povinný oddych.

3. Zdravá strava a pitný režim sú povinná výbava

To, že som zaneprázdnená a podráždená ešte nemusí nutne znamenať, že počas školy musím nutne nabrať 15 kíl a nepodobať sa na seba. Čokoláda znie naozaj lákavo, lenže ilúzia pokoja, ktorú si s ňou často spájame je naozaj iba ilúziou. Hormón šťastia prináša so sebou iba horká čokoláda s vysokým podielom kakaa. Tá bežná spôsobí len priberanie a chvíľkovú radosť, ktorá sa okamžite zmení na paniku hneď ako opäť pozriem na svoj pracovný stôl.

4. Šetriče času naozaj šetria čas

Facebook, Instagram, Pinterest či YouTube sú naozaj neskutočnými žrútmi času. Neprejde ani 5 minút, aby som neskontrolovala, čo sa deje na Facebooku či nepohľadala nejakú novú uletenú rozprávku. A čas plynie a ja som samozrejme zas nieč nestihla. Lepší nápad ako sa neustále ponosovať je využiť programy, ktoré zabránia navštevovaniu žrútov času. U mňa to funguje – odkedy používam WasteNoTime stíham denne niekoľkonásobne viac činností – pretože nevisím stále na sociálnych sieťach.

5. Pohyb na čerstvom vzduchu robí zázraky 

Mnoho ľudí, vrátane mňa, má pri práci problém oddychovať. Zavrieť počítač a na chvíľu vypnúť svoje mozgové závity. Miesto toho sa nútime do ďalšej činnosti. Prepracovaná padám do postele a nedokážem zaspať. Nech je však práce hoci aj nad hlavu, oddych je potrebný rovnako ako jedlo či voda. Dopraje telu regeneráciu a potom sa dokáže lepšie sústrediť na prácu. Pohyb na čerstvom vzduchu je pre mňa najlepšia forma oddychu, lebo ma zároveň núti myslieť na iné veci a netrápiť sa stále nad prácou.

Nevzdávajte nádej, aj keď máte pocit, že sa na vás práve chystá zrútiť celý svet. S každou prácou sa dá poradiť ak máte vypracovaný bojový plán. Tak hor sa vytiahnuť najkrajší zápisník, aký doma máte a pustite sa do tvorby To Do Listov. Ale nezabudnite si potom oddýchnuť a nabrať novú silu!

Zdroj obrázkov: Pinterest, Pixabay