Posledný týždeň trávim v posteli. Už zas som chorá. Nemôžem uveriť tomu, že tento rok sa na mňa choroba lepí akosi často – je len marec a ja som už štvrtýkrát zaľahla do postele. Som vyčerpaná, na nič nemám energiu a mojim najlepším spoločníkom sa stáva môj mobil. Surfujem na nete, čítam e-knihy, dokonca som objavila čaro Instagramu. Hoci by sa takéto dni páčili mnohým, mne to lezie pekne na nervy. Som zvyknutá na svojich 6000 krokov denne, som zvyknutá behať vonku a chodiť cvičiť, písať články a pracovať na svojich projektoch. Nedostatok energie mi však nedovolí venovať sa ničomu.

Už som uvažovala aj nad tým, či za celou mojou chorobou jednoducho nie je vyčerpanie. Niekedy žijem naozaj šialene rýchlo a moje tempo je vražedné. Snažím sa byť okonalá vo všetkom, čo robím aj keď viem, že to nie je možné – hotové práce v škole, napísané projekty do práce, 100% zdravá strava, pravidelné cvičenie, čítanie kníh, príprava na prijímačky. Ani necítim, že mám toho veľa, pretože pre mňa sú to bežné dni.

Vždy som sa snažila vyberať si tak, aby som svoj deň nepovažovala za prácu. Svoju prácu zbožňujem, študujem to, čo ma baví, na zdravú stravu som sa dala kvôli množstvu energie, ktoré po nej cítim, pohyb ma robí šťastnou. Napriek tomu je asi toho na mňa trochu moc a vyberá si to daň na mojom zdraví. A to som si vždy myslela, že ak človek robí, čo ho baví, nikdy sa to stať nemôže.

A tak už celé tri dni trčím v posteli a pozerám sa, že vonku konečne začínajú prekukovať prvé lúče jarného slnka. Som však správny utešiteľ pre seba a tak si pomaly spisujem zoznam, čo všetko urobím až sa konečne vyhrabem zo svojej postele.

• Zájdem si do denných kúpeľov (len tak, pre svoju osobnú radosť)
• Pôjdem ku kaderníkovi (lebo moje vlasy sa začínajú podobať na slamu)
• Doprajem si poriadne nákupy (lebo na niečo tie zarobené peniaze minúť musím)
• Konečne sa zaregistrujem do knižnice (lebo žijem v Prahe už tri roky a napriek tomu nemám preukaz do knižnice – ako by som to ani nebola ja!)
• Pôjdem do ZOO a konečne dorobím fotky pre svoju bakalárku

• Nechám si upraviť nechty (lebo nie som kompletná a stále mám potrebu si do nich hrýzť)
• Zaplatím si hodiny s osobným trénerom (no a čo…)
• Pripravím Filipovi najlepšiu večeru na svete (len tak, lebo ho ľúbim)
• Upečiem koláč (lebo rubrika s receptami na mojom blogu akosi stagnuje)
• Doprajem si poriadny jarný detox (so všetkým, čo k nemu patrí – masáž, slivky, chlorela,…)
• Konečne odpoviem na všetky maily (lebo teraz na to nemám žiadnu silu)
• Pôjdem na poriadne dlhú prechádzku (lebo som dcéra svojich rodičov – u nás je aj nedeľná prechádzka zvyčajne 10 kilometrová túra po kopcoch)

Zdroj obrázkov: Pinterest 

Home Office je snom takmer každého študenta. Pracovať v pohodlí domova, nenaháňať sa z jednej služby do druhej, užívať si pohodlie a bez problémov zvládať školu. Žiadny stres a najmä žiadne dohadovanie si služieb s kolegami kvôli praktikám a skúškam v škole. Áno, Home Office znie skutočne ako ideálne zadelenie práce, ale ako sa už dávno hovorí: Nie je všetko zlato, čo sa blyští.

Už na strednej škole som si bola vedomá toho, že moje výdavky sú oveľa vyššie ako vreckové, ktoré som dostávala od rodičov. Práca v reštauráciach a obchodoch nie je nič pre mňa a tak som sa rozhodla skúsiť šťastie v oblasti copywritingu. Na strednej škole to boli malé objednávky, ktoré mi pomohli privyrobiť si na vysnívané tričko či džíny, ale na vysokej som potrebovala už serióznu brigádu, ktorá by mi pomohla pokryť všetky moje mesačné výdavky. Copywritera robím už približne tri roky a moja práca ma baví. Vymýšľam kreatívne texty na milión tém, čo mi pomáha budovať si väčší rozhľad (seriózne začínam uvažovať nad prihlásením sa do vedomostnej relácie) a pracujem v pohodlí domova.

Vďaka mojej práci si môžem dovoliť to, čo väčšina šudentov nie – nebývam na internáte, ale v priestrannom byte v pokojnej časti Prahy, stravujem sa zdravo a nákladne a môžem pestovať aj svoju vášeň pre kvalitnú kozmetiku a pekné oblečenie. Nezabúdam ani na sporenie a každý mesiac si môžem nejaké peniaze odložiť. Nemusím riešiť nedostatok financií ani služby v práci. Nespolieham sa na kolegov, pretože žiadnych nemám. Napriek tomu ma však Home Office – práca z domu naučili pár vecí, s ktorými som nepočítala, keď som s prácou copywritera začínala.

1. Disciplína na prvom mieste

To Do List alebo zoznam povinností je mojou každodennou výbavou. Bez neho a bez svojho diáru by som sa pravdepodobne zbláznila (preskočilo by mi asi do troch dní), pretože držať v hlave všetky termínované práce, projekty, blog, školu, praktiká, stretnutia v škole či Antropologické semináre by bolo jednoducho nemožné. Každé ráno skôr, ako si urobím raňajky, pozriem na To Do List, ktorý podrobne vytváram každý večer pred spaním. Neexistuje niečo také, že dnes sa mi nechce, dnes nemám náladu alebo som chorá. Pracovať musím či sa mi páči alebo nie.

Nikto za mňa nerobí správu objednávok, ktoré po dopísaní musím skontrolovať, doplniť obrázkami a dodať. Na každú objednávku mám presne tri dni a nezáleží na tom či je sviatok alebo všedný deň. Ak to musí byť dodané do 24. decembra – musím pracovať.

2. Rozdelenie

Moje bežné dni sa delia na Prácu, Školu a Súkromie. Ráno vstanem a utekám do školy alebo na semináre na katedre Antropológie. Potom utekám domov a pracujem. Večer mám konečne čas pre seba. Veľkou nevýhodou Home Officu je, že ak si perfektne nerozvrhnem čas, stále sa mi mieša do súkromia. Nie je nič horšie ako na večeri s priateľom či na hodine jógy stále dookola musím myslieť na objednávku o prírodnej kozmetike, ktorá mi trčí na stole a jej vypacovanie končí dnes večer. Keď skončia moji spolužiaci v práci, zatvorením dverí sa pre nich všetko končí. Ja nemám pokoj takmer nikdy.

3. Určite to máš z blogu

Bola som prekvapená, koľko ľudí číta môj blog. A bola som prekvapená, koľko ľudí zaujíma odkiaľ mám oblečenie, kozmetiku či doplnky. Medzi ľuďmi koluje obľúbený názor, že pracujem ako bloger a väčšinu vecí dostávam vďaka blogu. Bohužiaľ ich teraz sklamem, ale z môjho blogu nepochádza takmer nič. Blog slúži ako ukážka mojej práce a môjho písania. Ak napíšem, že je niečo dobré, je to dobré, lebo si to myslím a nie preto, lebo som za to dostala zaplatené. Stále si musím kupovať veci ako bežný smrteľník. A nevadí mi to, pretože sa mi nepáčia blogy, ktoré vezmú každú platenú spoluprácu. Kvalita daného blogu, ide potom podľa môjho názoru rapídne dole.

4. Som chorá

Posledné dva týždne boli pre mňa stresujúce a ocitla som sa na pokraji svojich síl. Bola som vyčerpaná, vystresovaná a úplne mimo. Všetko však muselo plynúť akoby sa nič nestalo. Home Office za mňa nemôže nikto prebrať a nemám si s kým vymeniť službu. Keď som raz do kolotoča copywritingu spadla, nemôžem tak ľahko vystúpiť. Nemôžem byť chorá, nemôžem byť unavená, pretože ak raz danú zákazku nedostanem, nedostanem ju už nikdy. V mojom mobile sa preto počas takýchto období vždy váľa neskutočná kopa poznámok. Vďy keď si na niečo spomeniem, musím si to zapísať a je jedno, či je to nákupný zoznam alebo myšlienka do nového textu.

5. Všade samé maily

Niekedy sa smejem nad neochotou Filipa písať maily alebo nad tým ako veľmi je zahltená schránka mojej maminy. Tá moja je dokonalé upravená a synchronizovaná s telefónom, aby som mohla na správy odpovedať v škole, v práci, na cestách. Úprimne si nedokážem predstaviť život bez internetu. A tiež si neviem predstaviť, že by som schránky neupratovala každý deň. Minulý týždeň som jednoducho nestíhala a nechala všetko ležať len tak. Takmer ma vystrelo, pretože tento týždeň som nevedela nájsť vôbec nič.

Hoci znie predstava práce z domu neskutočne lákavo, každý by si mal premyslieť, či chce do toho skočiť a či má dostatočne pevné nervy na túto prácu. Hlavné je vedieť si dokonale rozvrhnúť čas, mať silnú disciplínu a myslieť na to, že lepiace papieriky, diár a zápisník na povinnosti sa stanú vašimi najlepšími priateľmi. Výhodou je tiež zariadiť si pohodlnú a príjemnú pracovňu alebo pracovný stôl, pri ktorom budete s radosťou tráviť svoj čas, aj keď pracovný (ja svoj stôl milujem!).

Zdroj obrázkov: Pinterest

Prvý týždeň školy je úspešne za mnou – dozvedela som sa, aké knižky budem čítať, ako budú vyzerať skúšky, aj to, kedy mám očakávať prvé termíny letného skúškového, ktoré ma zatiaľ v snoch nedesí. Zatiaľ som stihla zájsť do knižnice a pustiť sa do spracovávania poznámok, ktoré mi snáď pomôžu počas ďalšieho útrpného skúškového obdobia.

Počas týždňa som na chodbách školy stretávala zmätených študentov, ktorí nemali ani poňatia kam ísť, ktoré predmety ich čakajú ani čo majú robiť. Úplne sa viem vcítiť do ich kože, pretože počas prvého ročníka som na tom bola úplne rovnako. Hoci to už bol môj druhý semester, v škole som sa stále nevyznala, mala som problém udržať pozornosť a celkovo som celý ročník príšerne odflákla, za čo sa dnes samozrejme hanbím. Druhý ročník však bol už oveľa lepší a navyše som počas neho získala takmer dvakrát toľko kreditov. Ako začať úspešný semester?

Organizácia je na prvom mieste

Nech to znie akokoľvek divne, organizácia je na začiatku semestra nesmierne dôležitá. U mňa platí, že ako si zabehnem prvý týždeň nového semestra, tak budem pokračovať počas celého. Preto si počas týždňa naplánujem upratovanie, pranie aj nákup potravín (nie, ja už nebývam na čarovnom mieste mama-hotel). Ďalej si naplánujem čas na domáce úlohy, čas na blog a samozrejme si vyhradím čas na seba a cvičenie. Vytlačím si rozvrh, vďaka ktorému viem, kam mám ísť a nepobieham zmätene po chodbách. Hoci som už v treťom ročníku a čakajú ma bakalárske štátnice, stále je mojou povinnou výbavou plánik školy, ktorý si radšej prejdem deň vopred. Nie je nič horšie ako prísť neskoro a vychutnať si naštvané pohľady spolužiakov a profesora.

Prvé prednášky sú kľúčové

Počas semestra mám milión povinností. Semináre z antropológie, home office, písanie prác a účasť na praktikách. Preto aj keď ostatné prednášky počas roka nestíham, prvý týždeň sa zúčastním na všetkých. Ak sa mi niečo kryje, zoženiem si informácie a na škodu nie je ani čítať facebookové skupiny, ktoré snáď majú už všetky univerzity. Nájdem tam všetky podstatné informácie, podľa ktorých sa neskôr odvíja moje štúdium.

Materiály na skúšky hľadám hneď

Väčšinou som príliš zaneprázdnená (a tiež až príliš lenivá) na to, aby som si vytvorila svoje poznámky na skúšky. A preto hľadám prepisy prednášok, ktoré su voľne dostupné. Úprimne povedané, ani knižky nie sú na škodu, ale čítať z každého predmetu 4 knihy by som pravdepodobne nezvládla. Veľmi sa mi neosvedčilo zháňať podklady na poslednú chvíľu, pretože som netušila či sú dobré alebo nie. A potom tak vyzerali aj moje skúšky metódou pokus omyl.

Diár je najlepší kamarát 

Turnusové praktiká sú moja smrť. Ustriehnuť termíny, ktoré musím skĺbiť s ďalšími termínmi ako semináre, konzultácie či odovzdávanie protokolov nie je ľahké. Preto plánujem. Nie len v telefóne ale starosvetsky a papierovo. Potom sa mi nestáva, že zabudnem na termíny skúšok či neodovzdám nejakú prácu. A tiež, nedokážem byť taká lenivá, keď vidím ako na mňa z diáru hľadia termíny vyznačené červenou farbou.

Lenivosť je dobrá vec, ale na vysokej škole sa nevypláca. Aspoň u mňa nie, pretože nákupy v centrách, kávičkovanie a vysedávanie pred seriálmi ma takmer stáli prvý ročník a moje miesto. Niekedy musí človek zaťať zuby a poriadne sa pustiť do svojej práce, v opačnom dôsledku príde o všetko, na čom dovtedy tvrdo pracoval.

Úprimne sa priznávam, že závidím všetkým, ktorí len tak plávajú vysokou školou a z ničoho si nerobia ťažkú hlavu. Síce netrpím žiadnou neurózou, ale nedokážem nechať veci len tak plynúť a čakať, čo sa z toho stane. Mám rada veci pod kontrolou a som rada, keď mám všetko naplánované a nemusím sa nervovať. Prajem Vám úspešný štart do nového semestra a pevné nervy!

Zdroj obrázkov: Pinterest