Handmade môjho detstva

Na vysokej škole existujú vymoženosti, ktoré my študenti rozhodne vieme oceniť – piatky, počas ktorých sa neučíme alebo dekanské voľno vo štvrtok. A keď sa tieto dve udalosti spoja, ja dostanem štvordňový víkend a možnosť vidieť svoju rodinu na viac ako 24 hodín. A tieto vymoženosti ja oceniť viem.

Už tak dlho som sa nepohrabala vo veciach vo svojej izbe. Zvyčajne tam vždy iba upracem, aby sa tam mojím hračkám dobre bývalo a to je všetko. Dnes som sa teda pustila do triedenia domácej kozmetiky, oblečenia a … začala som sa hrať s hračkami ako kedysi, keď som mala šesť rokov. Prehrabala som sa v nich, každú som zvlášť uložila. Ako pravé dieťa – veď výšku na to mám. bear-1272755_1920

Keď som bola malá, nepatrili sme medzi rodiny s peniazmi na rozhadzovanie – mamina študovala, otec jazdil s traktorom. Nemala som bábiky, ktoré boli schopné cikať, najnovšiu Barbie spolu s Barbie domčekom, každého plyšáka, na ktorého som v obchode ukázala a ani autíčko na diaľkové ovládanie. Veľmi veľa hračiek som mala z druhej ruky vyprané v práčke.

Ale mala som všetko. Úplne všetko.

Moja mama je skvelá osoba a na to, že patrí medzi matfyzákov je úžasne kreatívna. A tak som nemala super moderné oblečenie pre bábiky, ale po večeroch a nociach štrikovala modely a bábiky v nich boli fešandy. A to bolo radosti, keďmi ráno ukázala modely z najnovšej kolekcie. Mala som aj vlastný domček pre Barbie. So sedačkami z čistiacich prostriedkov, ktoré mi otapacírovala skvelou fialovou látkou. Vyrábali sme aj domčeky zo škatúľ na topánky s komodou zo zápalkových krabičiek s prišitými korálkami. Veď úchytky musia byť!

A bolo aj autíčko. Síce nie na diaľkové ovládanie ale frajerský kabriolet, ktorý so mnou večer chodila púšťať z malého kopca. Jediné, čo ľutujem je, že sa mi nezachovali fotky a domček pre Barbie som už dávno darovala, aby urobil radosť zas ďalšiemu dievčatku.

duck-783684_1920

A aj oco pomohol. Dotvoril, domodeloval, opravil, vylepšil. Moji rodičia sú jednoducho superhrdinovia detského handmade.

A napriek tomu, že som nemala didaktické hračky a hovoriace bábiky, vyrástla zo mňa celkom zdravá ukecaná dospelá žena. Ako jedináčik som sa tiež naučila, že hračky sú nielen mojimi najlepšími priateľmi, ale rovnako ako ja majú svoje srdiečka a city. Šialené? Možno. Ale u mňa nenájdete jedinú pokazenú alebo roztrhanú hračku. A ľúbiť svoje hračky je prvým krokom ako si vážiť všetko živé a neubližovať zvieratám.

Ja som nedostala všetko, čo bolo v mojej dobe moderné a in. A ani mi to nechýba. Skôr mi je smutno z dnešných detí, ktoré sú zavalené všetkým, čo chcú a pritom si nedokážu vážiť ani svojich plyšových kamarátov a ani nič živé. A navyše ako bonus mi ostali všetky tie skvelé spomienky ako sme s mamou vyrábali domček pre bábiky alebo s ocom opravovali posteľ pre bábiky. A tie spomienky sú to najlepšie, čo mi rodičia mohli dať.

3 názory na “Handmade môjho detstva

  1. :)

    Naučiť sa milovať hračky je prvý krok k tomu, aby si sa naučila milovať ľudí (tých, ktorí si to zaslúžia) a zvieratá.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.