Len ja!

Po Vianociach si opäť raz sadám za svoj notebook s odhodlaním napísať pár riadkov. Mám svoje dôvody, prečo som sa neozývala dlhší čas a prečo na mojom blogu chýbali tradičné vianočné posty o tom, akým darčekom obdarovať svojich rodinných príslušníkov. Pred Vianocami som mala šialene hektické pracovné tempo – čakala ma prvá prezentácia pred katedrou antropológie a článok, ktorý som si vybrala bol pre mňa náročný, ale rozhodla som sa, že miesto fňukania zatnem zuby a pustím sa do toho. Moja námaha priniesla svoje ovocie a prezentácia dopadla na výbornú. Okrem školy ma čakalo dorábanie vecí do práce, zháňanie darčekov a vynechať nemôžem ani vianočné upratovanie, ktoré k Vianociam neodmysliteľne patrí. Ani som nepostrehla a bol Štedrý deň.

Som si istá, že pri všetkých vianočných tutoriáloch a inšpiráciach na iných stránkach, mi neaktivitu počas týchto sviatkov budete môcť odpustiť. A ak nie, naučím sa s tým existovať. Posledné dni však pritiahla moju pozornosť iná téma. Mám pocit, že z každej strany ku mne dolieha ničenia snov. Veď to poznáte – pre niečo sa úplne nadchnete, ale okolie vám vôbec nepraje. Okolo vás sa rozrastá počet zlých jazykov o tom, ako by ste mali prestať cvičiť, zdravo žiť alebo sa prestať snažiť dostať sa na školu, po ktorej túžite. Veď to aj tak nemá zmysel.

Prešli sme si tým všetci – aj ja. Vždy sa pre niečo rýchlo nadchnem – pre kreslenie, pre jógu, pre zdravé stravovanie, pre tvorenie blogu, pre školu, pre novú prácu… Rovnako ako u každého, aj u mňa prvotné nadšenie pohasne a potom sa musím premáhať, aby som sa do činnosti opäť pustila. Mojim šťastím je, že sa pre danú vec dokážem nadchnúť opäť. Mám úžasnú rodinu. Filip, moji rodičia i starí rodičia ma podporujú v každej maličkosti, pre ktorú sa rozhodnem. Ochotne si zvykajú na každú diétu, ktorá ma postihne a snažia sa ma podporovať, aby som vydržala. Mám obrovské šťastie a som si plne vedomá toho, že nie každý je na tom tak ako ja.

Ale bohužiaľ aj ja musím niekedy vychádzať zo svojej ulity. S hrdosťou celému svetu oznamujem, že som čudná – dokonca veľmi čudná. Nepijem alkohol a diskotéky ma nebavia (dokonca ma celkom vytáčajú pozvánky, ktoré chodia na môj facebookový účet). Predstava ideálneho večera u mňa začína na pohodlnej pohovke, v zajkových papučiach s dobrou knihou a teplým čajom. Typy ako ja zjavne lákajú ľudí presviedčať ma, že to, čo som si vzala do hlavy nie je možné.

Študovala som na základnej škole v našej malej dedinke a pre svoje ďalšie štúdium som si vybrala gymnázium, ktoré podľa mnohých za veľa nestálo. Nebrala som ohľad na ľudí, ktorí mi radili, aby som si vybrala inú školu a musím sa priznať, že moja tvrdohlavosť mi bola na škodu. Vždy som vedela, že chcem študovať v Prahe na Karlovej univerzite. Ale na strednej som si prvýkrát zažila podkopávanie nôh od tých, ktorí ma mali viesť. Nepotrebujem, aby mi niekto šľapal cestičku – už rodičia ma naučili, že tento postup nemá žiadny zmysel a stane sa mi osudným. Skôr ma vytáčalo to neustále tvrdenie, ako nemám šancu sa do Prahy dostať.

Som tvrdohlavá a keď si postavím hlavu, nepresvedčí ma nik. A tak to bolo aj tu. Mala som dve možnosti – sklopiť hlavu a uznať, že ja, dievča z malého mesta, na Prahu nemá. Alebo sa zaťať a splniť si to, po čom som túžila. A tak sa aj stalo. Makala som, robila projekty, pracovala na všetkom, do čoho sa ľuďom okolo mňa nechcelo. A Karlovka ma prijala – bez prímacích skúšok. Mala som vtedy chuť sa vysmiať všetkým, ktorí tvrdili, že ja nemám šancu a budem šťastná ak sa dostanem na vysokú školu v Košiciach alebo Bratislave.

A rovnako je to so mnou vždy: nemám šancu vybudovať úspešný blog. Stalo sa, oškrtnuté zo zoznamu. Začínam mať pocit, že neprajníkov, ktorých mi osud posiela do cesty mi neposiela, aby ma zrazil na kolená. Posiela mi ich preto, aby som vďaka ich rečiam dosiahla nové ciele a bola ešte lepšia. Reči majú len takú váhu, akú im my dáme. Ja sama rozhodnem, ako budem ďalej napredovať – nikto iný. Len ja!

Zdroj obrázkov: Pinterest

Share on FacebookShare on Google+Pin on PinterestTweet about this on Twitter

9 názorov na “Len ja!

  1. Míša Šislerová

    Moc krásný článek 🙂 Je úžasné, jaké máš myšlení, moc se mi to líbí. A s tím pitím a alkoholem to mám stejně, nebaví mě to a nevidím důvod, proč to dělat 😀

  2. Romi Chiaro

    Krásný článek! Zrovna jsem psala podobný, také jsem to předvánoční hektické období těžce nesla, a ještě hůř nesla to, že nemám čas na žádné koníčky a ničemu se nevěnuji na 100%. Tak doufám, že nový rok přinese své ovoce a konečně najdu nějakou harmonii :). Hodně štěstí v plnění tvých snů!

  3. Mary

    S tým nedostatkom času to úplne chápem, ja som napríklad celý december nepridala ani jeden článok. U mňa to ale nebolo spôsobené nedostatkom času ale skôr tým, že december je pre mňa vždy najkrajší a najčarovnejší mesiac, ktorý si chcem užiť a vychutnať naplno. Čo už výzdobu stromčeka, nákupy darčekov alebo len tú fantastickú atmosféru. A ako si sama napísala, na každom blogu bolo plno tipov na darčeky vianočných článkov a ja som úprimne ani nemala chuť sa písaniu podobných článkov venovať. Ale teraz k pravej podstate článku, ktorý bol pre mňa neuveriteľne motivujúci. Gratulujem ti ku všetkým úspechom, určite sa cítiš skvele, že ti to všetko vyšlo! 🙂 Ja si napríklad chcem dať po 8 rokoch na gymnáziu minimálne rok po maturite pauzu, chcem odísť s priateľom do zahraničia a tiež ma od toho každý odhovára, že s gymnáziom som bez výšky nula, že sa mi už potom nebude chcieť študovať a podobne. Ja sama ale viem, že to chcem skúsiť, je to môj sen a preto si idem za tým aj keď to možno nebude správne 🙂 Možno padnem na držku a nakoniec sa vrátim domov so sklonenou hlavou a na tú výšku pôjdem. Ale na chybách sa človek učí a fakt si neviem predstaviť, že by som to ani nevyskúšala len kvôli tomu, že mi niekto neverí 🙂

  4. Anička

    Je skvělé, že sis nenechala podkopnout nohy a šla si za tím. S tou školou to mám podobně. Učitelé mi nevěřili, že se tam dostanu a vualá 🙂 Alkohol? Piju možná tak víno, občas aperitiv před jídlem v restauraci a panáka na rodinných osůavách, tím to končí 😀

    http://www.thewaybya.blogspot.cz

  5. Michelle

    Skvělý článek! Vánoce byli letos opravdu hektické, víc, než předešlé roky. Já mám naštěstí kolem sebe taky lidi, kteří mě ve všem podporujou. Já se snadno pro něco nadchnu, horší už je u toho vydržet 😀 ale v tom mi taky pomáhají. Přesto občas ze svého okolí také slyším podobné komentáře a sice mě to někdy trápí a na chvíli mě to vyviklá ale nakonec vždycky dělám to, co mě alespoň nějakým způsobem naplňuje.
    michelle-and-her-world.blogspot.cz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.