Moja cesta za zdravším ja

„Ak nezmeníš svoj životný štýl, dopracuješ to do Vianoc k cukrovke.“ Pri týchto slovách lekára som ostala ako obarená a prestala som vnímať. Len som sedela a nevedela, čo teraz budem robiť. Už rok som bola oboznámená s tým, že mi hrozí cukrovka, ale nikdy som tomu nevenovala extrémnu pozornosť. Mala som obdobia, počas ktorých som sa stravovala zdravo a vyvážene, ale mala som aj obdobia, kedy to s mojím stravovaním ružové nebolo. Najmä počas hektických období som mala sklony zaháňať svoj stres balíčkom keksov, sladkým džúsom alebo sladkým koláčikom. „Čo teraz? Mám 21 rokov, ja nemôžem mať cukrovku!“ Jediná rada? Kompletná zmena životného štýlu.

Lekára som sa rozhodla vyhľadať až keď bolesti brucha začali byť neznesiteľné, neustále sa mi točila hlava a bola som neskutočne unavená. Svoje problémy som pripisovala skúškovému obdobiu, počas ktorého sa žiadny študent necíti najlepšie. Napriek tomu, že o hroziacej cukrovke som vedela už dlhšie, svoje ťažkosti som nespájala s balíčkami keksov, ktorými som zaháňala hlad aj nervozitu. Cukrovka bola vždy niečo, čo sa mi mohlo stať, ale nemuselo. Bolo to vždy niečo priveľmi vzdialené na to, aby som o tom reálne uvažovala a snažila sa tomu vyhnúť. Nedostatok pohybu, nezdravá strava a priveľa cukru si vyžiadali svoju daň. A tohtoročné Vianoce už znejú ako príliš konkrétny termín.

Po príchode od lekára mi neostávalo nič iné len sa vyplakať, vynadať si do hlupaní a s pomocou veľkého čierneho vreca som sa zbavila všetkých sladkých cereálií, tyčiniek, keksov a iných hlúpostí, ktoré som stihla počas skúškového zhromaždiť. A začala som sa cítiť lepšie, ale nie hneď. Prvé tri dni som bola stále hladná a mala som chuť na čokoládu, zmrzlinu či zákusok. Bolela ma hlava a bolo mi zle. Dnes som na diéte 10. deň a zatiaľ pozorujem:

  • mám lepšiu náladu
  • som menej unavená a mám obrovské množstvo energie
  • lepšie spím a napriek tomu, že spím kratšiu dobu, ako som bola zvyknutá, ráno sa budím oddýchnutá
  • nemám rýchle zmeny nálad
  • nebolí ma hlava
  • cítim chuť jedla oveľa intenzívnejšie a horká čokoláda sa mi zdá odrazu veľmi sladká

Na začiatku som si ťažko vedela predstaviť ako jedálniček, ktorý je už ochudobnený o lepok a mlieko pripravím ešte aj o cukor. Čo budem teraz jesť? Vymením svoje obľúbené keksy za:

  • oriešky všetkých možných druhov
  • lyofilizované ovocie
  • sušené ovocie
  • čerstvá zelenina
  • malé množstvo medu na sladenie
  • pizzu a polotovary, ktoré som jedla na obed som vymenila za domáce jedlo pripravené z čerstvých surovín
  • bezlepkové tmavé zrnkové pečivo

K zmene stravy som pridala aj poriadnu dávku pohybu. Počas dvoch rokov v Prahe som zlenivela a kým kedysi mi nerobilo najmenší problém loziť po kopcoch, po čase strávenom v Prahe mi robilo problém pokoriť menší kopec za našim domom. Nájsť stratenú výdrž a potiť sa každý večer pri behu a cvičení je oveľa náročnejšie, ako sa ľutovať a plakať nad tým, že si nedám veterník. Uvedomiť si, že jedlo nie je všetko a zdvihnúť zadok a robiť so sebou niečo je ťažké, ale pocit víťazstva za to stojí.

Dnes je 10. deň mojej diéty, ktorá bude trvať už celý môj život. Som odhodlaná nedať cukrovke a iným problémom šancu prepuknúť. Som odhodlaná zvíťaziť, cvičiť každý deň a venovať väčšiu pozornosť tomu, čo budem jesť.

 

Share on FacebookShare on Google+Pin on PinterestTweet about this on Twitter

2 názory na “Moja cesta za zdravším ja

  1. Zuzka v Kostce

    Přeju ti hodně štěstí v této cestě a zdraví! 🙂 Musel to být velkej šok to slyšet od doktorky, to si moc ani neumím představit. Přestože se s tímto problémem naštětstí nepotýkám, tak smama na sobě pozoruji, že při omezení sladkého, tučného se cítím mnohem lépe. Teď, když píšu tento komnetář jsem si uvědomila, že při léčení zánětů gynekologických jsem musela omezit, teda spíš vyřadit sladké a to pro mně ze začátku bylo hodně těžký, ale teď už dobrý, ovoce je třeba sladký samoo sobě, stejně jako tebou ta jořká čokoláda, které mi stačí kousek, jak je moc kakaová 😀

  2. Lola-J

    Teda, to asi nebylo nic příjemného to zjistit. Každopádně jsem moc ráda, že to bereš takto, nesesypeš se, ale naopak to vezmeš pevně do rukou. Držím ti palce, ať je to lepší, co to jen půjde! Já jsem se rozhodla někdy snad v dubnu vyhodit skoro všechno sladké a dlouho jsem neměla čokoládu, povolila jsem si třeba 1 cheatday týdně, ale bylo drsné si na to zvyknout. Ale jak říkáš, taky mi nakonec bylo lépe, protože ten cukr, čokoláda – funguje aspoň na mě podobně jako kafe. Je to droga, něco, co tě naučí fungovat jinak a stavy, kdy to nemůžeš mít, jsou hrozně nepříjemné a chvílemi třeba nedokážeš ani přemýšlet. Jinak k té hořké čokoládě – i přesto, že jsem udělala dost velký pokrok a už si příjem těch laskomin umím pohlídat mnohem víc, hořká čokoláda mi zatím nepřišla příliš sladká. 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.