Naše zlé stránky

Žiarlivosť je naozaj zlá vlastnosť – ničí medziľudské vzťahy a zabíja práve to pekné medzi ľuďmi. Musím sa priznať, že ja patrím medzi veľmi žiarlivých ľudí. Prečo by som sa za to mala hanbiť alebo to skrývať? Nie som konfliktná a zbytočné problémy nevyhľadávam, ale čo je moje, to je moje. V posledných dňoch uvažujem o svojej žiarlivosti a žiarlivosti ako takej stále častejšie. Všimla som si, že často sú spoločnosťou odsudzovaní ľudia, ktorí sú žiarliví. Prečo však nik neodsúdi ľudí, ktorí druhým dávajú na žiarlivosť dôvod?

Vždy je to v podstate tá istá pesnička – si žiarlivý, si zlý. Je celkom podstatný rozdiel – aspoň pre mňa – medzi druhmi žiarlivosti. Je celkom podstatný rozdiel či žiarlite na partnera pre jeho úspech, ktorý si sám vydrel, alebo vás štvú rodičia, ktorí na sociálnych sieťach obdivujú iné deti, hoci ich vlastné dieťa je možno úspešnejšie, ale oni mu nikdy nepovedia – Klobúk dole, zlato. Som na teba hrdý. Len tak medzi nami dievčatami – dá sa vôbec ten druhý prípad označiť za žiarlivosť?

Som jedináčik a z toho vyplýva, že ja sa nedelím. Nie som na to zvyknutá, naučená, nie je to môj štýl. Nikdy a s ničím. Vždy mám posledný kúsok pizze a koláča, moje oblečenie nenosil nikto okrem mňa a zo všetkého mám vždy to najlepšie. Nepovažujem to za niečo zlé. A nepovažujem to ani za niečo, za čo by som sa mala ospravedlňovať. Rovnako ako sa nebudem ospravedlňovať za to, že som v určitých situáciach malicherná a po celý svoj život žiarlivá. Na druhej strane uznávam heslo – nedávaj mi dôvod žiarliť a ja žiarliť nebudem. 

Každý z nás má svoje dobré a zlé stránky a len skutočný chrapúň bude o sebe vyhlasovať, že žiadne nemá. Ja ich mám a mám ich požehnane. Som príliš hrdá, príliš žiarlivá, príliš výbušná, príliš majetnícka, príliš lakomá. Ich výpočet je snáď nekonečný. Mala by som sa za ne ospavedlňovať? Nie, ak ich viem kontrolovať a moje zlé stránky prinášajú problémy len mne. Prečo sa mám snažiť byť dokonalou? Tí, ktorí sa obrazne snažili vymlátiť zo mňa moje zlé stránky, si nikdy neuvedomili, že aj moje zlé stránky robia zo mňa osobnosť, ktorou som.

Niekedy musím svojim zlým stránkam poďakovať – pomáhali ma formovať a stať sa ženou takou ako som teraz. Vďaka mojej lenivosti som sa naučila robiť veci rýchlo a efektívne. Vďaka mojej výbušnosti sa mi podarilo skoncovať s negatívnymi ľuďmi v mojom živote – veľmi dlho som ju držala na uzde a nechala sa využívať. Čuduj sa svete, popustila som jej uzdu a zbavila som sa vo svojom živote každého, kto mi stúpal na otlaky. Dlho som bojovala s tým, že chcem byť dokonalá. Chcela som sa zbaviť všetkých zlých stránok, chcela som, aby ma mal každý rád. Aby ma každý obdivoval. A prišla som na to, že to nikam nevedie.

Akurát som prepadala depresiám zo snahy stať sa dokonalou. A tak som pochopila, že dokonalé bytosti existujú len v knihách a babkiných romantických filmoch. Pre nás všetkých ostatných reálnych sú tu naše zlé stránky. A možno nemá zmysel sa ich nasilu zbavovať, možno každý z nás potrebuje trochu diabolských stránok. Nie aby sme vďaka nim ubližovali nášmu okoliu alebo sebe, ale preto, aby nás držali nad vodou. Možno vďaka svojej žiarlivosti nikdy ľuďom nedovolím odsunúť ma na druhú koľaj. Možno vďaka svojej lenivosti robím veci efektívnejšie. Som taká aká som aj kvôli zlým stránkam. A mne sa páči aká som. Preto neplánujem nič meniť.

Zdroj fotiek: Pinterest

Share on FacebookShare on Google+Pin on PinterestTweet about this on Twitter

3 názory na “Naše zlé stránky

  1. Anička

    Zlé stránky podle mě nejsou špatné. Já jsem někdy až moc cílevědomá. Též jsem hodně urážející se, výbušná 😀 Má to své světlé stránky, přesně jak píšeš jsem i já „odstranila“ ze svého života negativní lidi, kteří mě k výbušnosti vedli. Je to krása§ 🙂 Moc pěkný článek.

    http://thewaybya.blogspot.cz/

  2. Ali cajazpalaca

    Každý má nejaké svoje, ani nie zlé, ale iné stránky. Či už to vadí ostatným je mne, slušne povedané, u prdele. Čo mi nie je u prdele to je tá stránka osobnosti, ktorá vadí mne. Kedysi som bola žiarivá, a veľmi žiarliva, kým som neskončila na jednej úžasnej prednáške, kde bolo stručne a jasne vysvetlené, čo je žiarlivosť. Túžba vlastniť iných. A to jednoducho nie je možné. Nemôžem vlastniť človeka, môžem ho len milovať. Ak sa on rozhodne cez to všetko podvádzať, je to jeho problém, a nemiluje on mňa dostatočne. Ale to už je o inom.
    Ja som napr. Veľmi negativisticka a všetko vidím v čiernych farbách. Alebo sa veľmi bojím o seba a iných. Alebo som bordelar, neporiadnik. Neviem variť ani sa poriadne upraviť. Ale, sú to moje zlé vlastnosti. Ja a len ja sa s nimi musím popasovať a je mi jedno čo si o tom myslí. Buď ma berie aká som, alebo nech sa otočí. Poznám svoje dobré stránky a tých je omnoho viac. A ten kto ma ľúbi ich musí poznať tiež. Inak by bol môj život utrpením. A to nechce nikto komu na mne záleží. Ani ja nie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.