Späť k povinnostiam

Posledné dva dni boli pre mňa úplne šialený kolotoč. Nenapísala som ani čiarku, ale nebolo to kvôli mojej lenivosti alebo tým, že som nemala inšpiráciu. Inšpirácia je tu vždy a som odhodlaná pobiť sa so svojou lenivosťou každý deň. Nestíhala som a to sa mi stalo prvýkrát po dlhej dobe. V nedeľu som celý deň balila do Prahy – ani sa mi nechcelo veriť, že sa moje veci počas dvoch týždňov môžu rozliesť po celom dome. Okuliare v obývačke, pastelky u maminy na pracovnom stole a nabíjačka od notebooku pod posteľou. Zahrala som sa na Sherlocka a s odhodlaním som pátrala po všetkých životne dôležitých veciach.

V pondelok ma čakalo cestovanie do Prahy. Dlhých 5 hodín cesty do Prahy a k tomu ako bonus hodinové meškanie kvôli problémom na trati v Českom Tešíne. Ticho som ďakovala za to, že cestujem Regio Jetom, mám pohodlné sedadlo a k dispozícii palubný servis a babkine orechové rožteky sladené javorovým sirupom. Bola som vďačná za pohodlné tenisky a v duchu som si lámala hlavu nad tým, kto by dobrovoľne cestoval v ihličkách. Chápte ma správne – raz som pozerala Nákupné maniačky a témou bolo Cestovanie na internát. Mám pocit, že všetky súťažiace si obuli lodičky a obliekli sukne. A ja doteraz nechápam, kto by v niečom tak málo pohodlnom cestoval.

S cestovaním som sa počas tých dvoch rokov už zmierila. Prekonať 460 kilometrov vlakom je naozaj náročné. Vždy som obdivovala študentov, ktorí cestujú s obrovským kufrom. Ja vždy cestujem s maličkým kufrom, s ktorým si poradím aj keď so mnou necestuje Filip. Je však pravdou, že ja bývam v byte a nemusím mame domov ťahať kufor plný špinavej bielizne. Väčšinou so sebou ťahám len knižky a oblečenie, ktoré budem nosiť doma. A späť do Prahy domáce vajíčka a niekedy sa zhodou okolností stane, že ťahám do Prahy tri tekvice. Ale to sú skutočne len výnimočné situácie.

Skutočný šok u mňa nastal, keď som v pondelok poobede odomkla dvere bytu v Prahe. Vedela som, že nám toto leto budú prerábať kúpeľňu, ale že v byte nastane koniec sveta som naozaj nečakala. Všade bol prach a po podlahe sa váľali kusy omietky. Dokonca aj posteľné prádlo som mala pokryté vrstvou prachu a sutiny.

Neostávalo mi nič iné len pustiť sa do upratovania a hoci mi Filip vytrvalo pomáhal, strávili sme ním dlhých päť hodín. Výsledom stál za to a keď som dnes vstala bola som veľmi rada, že som sa do toho pustila už včera. Navyše máme s Filipom teraz krásnu novú kúpeľňu. A to už stojí za to.

Zdroj fotiek: Pinterest

Share on FacebookShare on Google+Pin on PinterestTweet about this on Twitter

3 názory na “Späť k povinnostiam

  1. Sova

    Tak ať se hezky bydlí. 🙂 Cestování je opravdu náročné, když už je člověk zvyklý, ani mu to tolik nepřijde, ale unaví to prostě pokaždé… představa, že bych musela takto grunovat celý byt, nevím nevím. 😀 I když mě to asi čeká, naštěstí i s pomocí ostatních spolubydlících… pokud tam vůbec letos ještě pojedu. 😀

  2. Ali cajazpalaca

    Cestovanie vie byť ubijajuce no ja si ho napriek tomu fakt dosť užívam. Momentálne čo sme na chalupe a chodím každý deň dve hodiny autobusom či vlakom tam aj späť neviem si to vynachváliť. Mám čas rozdumovat, čítať, počúvať hudbu a sledovať oknom našu krásnu ubiehajucu krajinu. Je pravda že som dolámana ale iba zvonku. Moja duša potrebovala relax a pokoj a dostala ho.
    Cestu do Prahy keď chodievame si stále užívam v lôžku. V noci, z okna z postele sledujem tmy alebo osvetlené mestá, čítam alebo si spievam a potom sa nechám uspať kolajovymi prazcami ktoré robí to tutu tutu. Ja to milujem.
    Gratulujem k novej kúpeľni poznám tú radosť keď už je všetko hotové a oba si to užívam…

    1. KatkaInk Autor

      Je pravda, že cestovanie sa dá aj užiť. Ale keď viem, že na druhý deň ma čaká množstvo povinností a vlak má niekoľkohodinové meškanie – je to pre mňa ubíjajúce. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.