Topánky mojej mamy

Ak sú v hre topánky – som úplne bežná žena. Rada zbieram krásne kúsky a často leziem na nervy Filipovi s vyhláseniami, že naozaj potrebujem nové topánky, pretože ja už jednoducho nemám v čom chodiť. Samozrejme, že to nikdy nie je pravda a ja sa tak trochu okato snažím ignorovať svoju preplnenú skrinu, do ktorej už nie je ani najmenšia šanca strčiť ďalší pár topánok. Mám vášeň najmä pre vysoké modely, ktoré nie som schopná nosiť, pretože si odmietam pripustiť tvrdenie, že pre krásu sa trpí. Zmierila som sa s tým, že bolesť vysokých opätkov nie som schopná znášať a preto som prestala investovať do modelov, vďaka ktorým už neprejdem vystretá popod konferenčný stolík.

Musím sa priznať, že som nikdy nechápala svoju mamu, kým som bola ešte dievča. Vždy, keď sme spolu vyrazili na nákupy za účelom kúpy nových topánok, nedokázala som pochopiť, prečo moja mama vždy siahne len po pohodlných mokasínach bez zreteľného opätku, keď si môže dovoliť kúpiť tie najkrajšie, najvyššie a najšpicatejšie lodičky, aké práve v obchode mali a po ktorých som ja slintala. Bolo to samozrejme v dobe, keď celý môj denný pohyb obsahoval cestu do školy a späť po rovnom chodníku, ktorý meral asi 800 m.

Mama sa vždy na mojej nechápavosti zabávala a večne mi prízvukovala nech si počkám, kým raz budem nosiť nákupy a behať po meste sama. Vždy som na ňu neveriaco pozerala a samozrejme som sa nemohla dočkať, kedy svoje prvé lodičky dostanem ja. Stalo sa – nastúpila som na strednú školu a mamina mi kúpila moje prvé béžové topánky na vysokom opätku a ja som sa nemohla dočkať, kedy ich konečne obujem. Stredná škola už bola ale oveľa ďalej ako základná. Po prvej ceste som topánky zabalila späť do papiera, v ktorom mi ich mama doniesla, starostlivo som ich uložila do krabice, natrela som si svoje opuchnuté nohy krémom a od tých čias už prisahám len na mokasíny a baleríny.

Vyhlásania o skracovaní postavy či porovnávanie s papučami si už neberiem k srdcu. Žijem príliš aktívne a rýchlo, aby som si mohla dovoliť každý deň hopkať vo vysokých lodičkách. Navyše, odkedy som nastúpila na vysokú školu, ostávajú vysoké topánky bezpečne uložené v skrini a vyťahujem ich len na zvláštne príležitosti. Nie som ten typ, ktorý si obuje baleríny k plesovým šatám – keď je to potrebné a naozaj nevyhnutné vyťahujem zo skrine vražedné opätky, v ktorých som jeden večer za dámu. Už som si zvykla. Pre bežné dni však verím rovnej podrážke a ešte ani  raz som neoľutovala.

Vždy, keď vidím slečnu vo vysokých topánkach, v ktorých zvažuje každý krok, pretože ju to neskutočné mučenie tlačí, spomeniem si na seba v obchode s mojou mamou, ktorá vždy tie vysoké topánky obchádzala a radšej siahla po pohodlnej variante. A navyše – pri rovných topánkach je možnosť pádu, zakopnutia či kráčania s roztrasenými nohami minimálna. Nie, mne sa ešte nepodarilo zakopnúť, spadnúť ani kráčať roztrasene – ulice sú však takýchto adeptiek plné a často si prajem, aby miesto tých šialene vysokých opätkov siahli po niečom, v čom nebudú vyzerať smiešne alebo sa aspoň na opätkoch naučili chodiť, keď ich práve nik nevidí.

Ja prisahám na pohodlnosť a bohužiaľ nerada priznávam, že moja mama mala pravdu. Za krásu sa trpí a to ja v bežný deň ani nestíham.

Zdroj fotiek: Pinterest

12 názorov na “Topánky mojej mamy

  1. Janina

    No, musím říct, že o botkách jsem si ještě nepočetla 😀 Dávám sledování FB. Pokud koukneš ke mě, budu moc ráda i za tvé sledování (at už blogu či fb) Díky

  2. Adela

    Já jsem spíše tým tenisek, v podpatkách neumím absolutně chodit a když už jdu na ples je to utrpení 😀 Neumím si například představit chodit v podpatkách po kostkách v centru, ufff obdivuju ty holky, co vidím 😀

  3. Míša Šislerová

    Mám to stejně, radši pohodlnost než být dáma. Boty na podpadku mám jen jedny a beru si je jenom na zvláštní příležitosti, což je naštěstí jenom párkrát do roka. Po 2 hodinách když jsou v nich mé nohy je to utrpení, musím si furt sedat a sundávat boty 😀 🙂

    WantBeFitM

  4. Sova

    Mamky mají prostě vždycky pravdu… 😀
    Mám to podobně, vysoké podpatky si dávám pouze na plesy a jiné slávy. To mi nevadí, každopádně mi v nich nesmí chybět silikonová vložka, a olepené paty, jinak umírám. S tím už se to zvládat dá.
    Jediná možnost, kdy nosím podpatky jsou na podzimních nebo zimních botách, u kterých je sice podpatek vysoký, ale taky dost tlustý, takže jsou pohodlné i přes svou výšku. 😀
    Jinak – nedám prostě dopustit na tenisky nízké boty, ve kterých můžu chodit jak chci, kudy chci, hlavně v pohodlí. 🙂

  5. Petra

    Já nosím podpatky občas, myslím, že hezky dokreslí postavu a noha v nich vypadá ladněji. Ale je pravda, že občas to není úplně příjemné, na nějaké přecházení ano, na dlouhou dobu ne. Taky raději sahám po pohodlných potách 🙂 super článek 🙂
    Petra z blogu http://www.mygoldenmind.blogspot.cz

  6. Linda

    Naprosto s tebou souhlasím. Taky jsem dříve nosila podpatky a to všechno vlastně proto, abych ukázala jaká jsem frajerka, ale v reálu mě neskutečně bolely nohy. Nakonec jsem přešla na pohodlnou obuv, kterou nosím do teď a podpatky obuji jen výjimečně na nějakou událost. Ale článek je opravdu pravdivý 😀

  7. Mary

    S článkom viac menej súhlasím, ja sama napríklad baleríny neobľubujem ale som jednoznačne teniskový typ. Kebyže na to mám prostriedky tak by som sa jednoznačne preslávila ako dievča s najväčšou zbierkou sneakers 😀 Topánky na opätkoch vyťahujem tiež len na špeciálne príležitosti a aj to mám s nimi obrovský problém. Sú síce krásne a cítim sa v nich neuveriteľne žensky ale to utrpenie mi za to nestojí. Pamätám sa, že keď som sa vracala domov zo školy z obhajoby mojej práce, volala som zúfalá mamine, či by mi nemohla zavolať taxík lebo ma neskutočne bolia nohy 😀 Nakoniec som si to aj tak musela odkráčať na autobus a potom domov.

  8. Soňa

    Odkedy som na veterine, tiež mi vyhovujú len takéto topánky. Viem, lodičky sú top, ale pre mňa je pohodlie na prvom mieste. 🙂

  9. Veru

    Mam to presne tak. Neumim si predstavit jak nejake zeny dokazi cely den chodit po meste v podpatcich, je to silene. Kdyz je nekdy vidim jak jdou po Praze po ulici a snazi se jit elegantne, a jasne, vetsinou pusobi ze jsou OK, ale verim, ze odpoledne se tesi az ty botky zahodi doma do skrine a nazujou si svoje oblibene mekke backurky. Kazdopadne ja jsem nikdy nebyla ten typ holky co se tesi az se oblekne do podpatků. ale mam to take tak ze na slavnostnejsi akce, plesy, promoce apod. si beru podpatky, vetsinou sukni nebo šaty a jdu. Ale jinak volim pohodlnou obuv, pohodli je pro me vsim, a predstava ze jdu nekam na cely den a mela bych se mučit, ale take se mi uz stalo ze jsem si vzala radoby pohodlne boty, ze kterych se pak stal hororovy krvavy den, plny novych pochýřu, kazdopadne je pro me pohodlnost vic nez elegance, ale do prace se ted snazim nosit elegantnejsi boty, ale nemaji podpatky, jeste ze existuji i takove verze pro nas holky, co se fakt nechceme mucit v elegantnich ale uzkych botickach 🙂 a pritom chceme byt hezke a elegantni, a vypadat dobre cely den 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.