Z denníka zúfalej študentky

Väčšinu dňa som dnes zabila za svojim pracovným stolom písaním bakalárky. Venovala som sa tomu ako jednotlivé druhy prímatov vrátane ľudí transportujú svojich potomkov. Musím sa úprimne priznať, že mi zo všetkých dorzálnych, ventrálnych a iných strán začína pekne hrabať a stále rozmýšľam, ako môže gorila prenášať svoje novonarodené mláďa na nohe. Ako? A vôbec prečo? Už ani nespomínam skupiny lovcov-zberačov, kde mi seriózne hrabe z tých minulých aj súčasných. Nedokážem si celkom jasne predstaviť ako svoje deti nosili po savanách, lesoch a vlastne kade-tade.

Som celkom rada, že dnes už zatváram Word s rozpracovanou prvou kapitolou svojej práce. Viem, že zajtra ma čaká podobné mučenie, pretože niekto musí tú kapitolu aj „učesať“, dať správne poradie podkapitol a správne odcitovať každú jednú prácu, z ktorej som čerpala. Celkom sa teším až bude konečne december, bakalárku odovzdám a začnem sa stresovať inými vecami než aký je mechanizmus úchopu mláďaťa o srsť matky.

Minulý semester som dala svojmu budúcemu štúdiu jasné kontúry. Už dávno som vedela, že plánujem študovať genetiku, ale ako študentka strednej školy som nemala celkom jasné predstavy o tom, ktorú jej časť chcem presne študovať. Až počas prvého ročníka vysokej školy som zistila, že nechcem, aby sa môj život točil okolo baktérií či rastlín, ale radšej zamierim na katedru Antropológie a genetiky človeka.

Bola som extrémne šťastná, keď sa mi minulú rok podarilo napísať skvelú anotáciu a vďaka tomu mi dovolili písať na katedre moju bakalárku: Transport potomkov, potravy a nástrojov v evolúcii človeka. Myslela som si, že moja téma bude z tých ľahších – nemohla som sa viac mýliť. Napriek tomu som šťastná ako blcha, že môžem na katedre pracovať. A plynú mi z toho aj určité výhody. V pondelok som sa dostala do podzemia pražského hradu, kam sa bežný človek nedostane.

Pod hradom je ukryté zabudnuté mesto. Hneď na začiatku prehliadky prechádzam okolo prierezu ochranného valu starého mesta a potom sa predieram úzkymi uličkami a stmými schodišťami okolo rozľahlého chrámu. Prechádzam pivnicami starých domov a počúvam výklad sprievodkyne o tom, kde sa uschovávalo víno a ako sa prechádzalo podzemím. Ostávam prekvapene stáť nad kusom starého dreva, ktoré vraj slúžilo ako vodovod – a naozaj! Keď sa lepšie pozriem vidím, že drevom prechádzajú zhrdzavené rúrky

Exkurzia do podzemia pražského hradu bola vážne niečo. Mrzí ma, že som nedoniesla vlastné fotky, ale keďže sa jedná o otvorený archeologický výskum, nie som si istá, či je vôbec dovolené fotiť. Našla som však pár verejne prístupných, dúfam, že vás potešia.

… sem-tam počuť v podzemí aj zurčanie vody…

Zdroj: https://zpravy.aktualne.cz/

Utorok, streda a štvrtok sa u mňa niesli v znamení nekonečného kolotoča povinností. Ísť do školy, ísť zo školy a medzitým písať bakalárku, dokončovať články pre internetové portály. Vo štvrtok som si vyrazila na nákupy! Jesenné výpredaje sú lákavé a ja som už v predchádzajúcom článku spomínala, že sa mi podarilo vyhodiť si polovicu šatníka. Konečne sa mi podarilo doplniť všetky kúsky – moja peňaženka je o niečo ľahšia, ale môj šatník je bohatší o tri tričká, štyri svetre a jedny topánky.

V piatok som poriadne prechladla a tak si koniec týždňa užívam s teplým čajom na chrípku a prechladnutie a okolo mňa sa kopí obrovská hora vreckoviek – možno sa mi podarí do polnoci vybudovať skutočný vreckovkový Everest. Prajem Vám pekný začiatok nového pracovného týždňa a rozhodne silnejšiu imunitu ako mám ja!

Zdroj fotiek: Pinterest

 

 

Share on FacebookShare on Google+Pin on PinterestTweet about this on Twitter

2 názory na “Z denníka zúfalej študentky

  1. Anička

    Kapesníčkový Everest! 😀 Teď si mě pobavila. Brzy se uzdrav 🙂 Gratuluji k novým kouskům a k tomu, že to vůbec zvládáš. Takové téma je celkem náročné. Já studovala na střední obor ekologie a ochrana životního prostředí, jako maturitní práci jsem psala o prostředí Koně převalského, kde jsem se zabývala i jejich transporty a návraty do volné přírody, taky docela makačka, ale zase jsem si mohla v Zoo Praha pohladit hříbě převaláka <3

    http://thewaybya.blogspot.cz/

  2. Sova

    Odevzdávání už v prosinci? Držím palce, ať máš už klid. 🙂 Každopádně je to velmi zajímavé téma, ale vím, co to je, když už z toho člověku hrabe. 😀 Pořád se pitvat v jednom a tom samém, dolaďovat… no, příští rok mě to čeká znovu.
    Je super, že ses dostala někam, kde víš, že se jen tak někdo nedostane, člověk z toho má o to lepší pocit. 😀
    Přeji brzké uzdravení a ať se kolotoč ustálí, sama jsem do něj naskočila a nějak se snažím ho brzdit a užívat si mimo to i jiné věci. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.